PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

začal by som jedným pozvaním od  birmovancov, ktoré sa konalo pri väznici v Leopoldove.

Foto: birmovanecké stretnutie na fare v Leopoldove a prednáška spol. DISMAS za účasti L'múrov. K tejto akcii pridávam aj jeden príspevok: „Volám sa Filip a počas pondelňajších stretiek sa pripravujem na sviatosť birmovania. Raz na jedno takéto stretnutie prišiel Michal a začal nám hovoriť o odsúdených ľuďoch za mrežami a nie len za tými našimi leopoldovskými. Bolo to celkom zaujímavé, počúvať tie všetky príbehy a čítať všetky tie listy. Doteraz som myslel, že ak niekto robí niečo zlé, tak sa od toho len tak neodvráti, ale teraz vidím, že s Božou pomocou sa dá všetko, aj stať sa úplne iným človekom. Najviac ma na tomto celom však zaujalo, koľko ľudí sa naozaj chce zmeniť, koľkí chcú hľadať Boha a odpustenie a koľkým sa to naozaj podarí. A to je naozaj srdcu lahodiace.“

Foto: prevzaté: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/gospelova-hudba-spoza-mrezi, pričom o nás napísali: „V stredu 1. marca 2023 zavítal už po druhýkrát do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina Mgr. Michal Libant z kresťanského spoločenstva Dismas, tentokrát v spoločnosti Jakuba Slaninku z gospelovej kapely RODS.  Hudobné vystúpenie pre obvinených zo všetkých oddielov so zmierneným režimom výkonu väzby, v ktorom zaznelo pásmo kresťanských piesní, bolo spojené s osobnými svedectvami a besedou. Obvineným mužom aj obvineným a odsúdeným ženám povzbudivými slovami krátko prihováral aj Mgr. Michal Libant, ktorý je zakladateľom kresťanského väzenského spoločenstva Dismas. Poslanie tohto spoločenstva pozostáva najmä v modlitbách a ohlasovaní evanjelia ľuďom nachádzajúcim sa za múrmi väzníc prostredníctvom svedectiev, príbehov, divadelných či hudobných vystúpení.“

Foto: v stredu som bol pozvaný aj na misie do Veľkého Ďura. Misie v tejto dedinke neboli 76 rokov. Chvála Pánovi, že aj takúto službu Ocko zveruje nám, nehodným.

V minulom Newsletteri - Novinkách z Dismasu sme dávali možnosť zasielať duchovnú obnovu. Ako viete, vždy vám to posielame v písanej forme, teda každá duchovná obnova sa musí ručne prepísať z príslušného videa. Prepisuje to najmä Michal S., Marek Z., Lucka M., Jožko Š. a Marta Mária, ktorá mi napísala takýto mail: „Pracujem na prepisovaní toho videa, je veľmi dlhé a je to dosť zdĺhavé, lebo ho musím po kúskoch prepísať perom a potom z papiera do počítača. Ale už som v polovičke, takže hneď, ako ho dokončím, ti ho pošlem prepísané. Len aby si vedel, že na tom robím. Ešte som ti chcela napísať, že som sa na tých duchovných cvičeniach dozvedela, že tam robia aj DC pre manželské páry, ktoré nemôžu mať deti, veľmi doporučujem, je to svätyňa Božieho milosrdenstva SNV-Smižany a Boh tam naozaj mocne koná.“

Príspevok Stana z väznice v Hrnčiarovciach po našom stretnutí: „Takže; včera bol super deň; videl som Ťa, počul som Ťa; úžasná chvíľa a Tvoje slová, Miško, vo mne znejú ešte dnes! Ďakujem,  Michal; aj chlapci boli nadšení; po prvýkrát bol s nami dolu aj „jeden ďalší z mojich chlapcov“ – Feri Sedlák a ešte dnes na terapeutickej skupine „rozoberal“ Tvoje slová; veľmi sa ho dotkli Tvoje svedectvá i všetko, čo v kaplnke zažil a počul! Bohu vďaka! A Bohu obrovské vďaka za Teba, Miško, a za DISMAS!!! Chalani z celého ústavu odo mňa čoraz viac pýtajú BK, už som porozdával veľa chlapcom čísla 1-5; tak verím, že ich poctivo vyplňujú a posielajú Ti ich! A tomu zodpovedá i ďalšia prosba; Miško, chlapci by veľmi radi nosili náramok DISMAS a chcú sa k nám a k Bohu hrdo hlásiť! „Mám overené“, či i ako sa modlievajú, čítajú Sväté Písmo a vyplňujú BK; tak si ich určite zaslúžia. Zatiaľ prosíme o 7 ks; no pribúdajú ďalší! Ďakujeme za tričká; teraz sa len modlíme, aby nám pán riaditeľ povolil ich dostať a nosiť!  Veľmi sa ospravedlňujeme, že „stagnujeme“ s výrobou ružencových náramkov, ale naozaj nestíhame; nacvičujeme piesne, „skladáme kapelu“; nacvičujeme divadlo: „Krížovú cestu“ na Veľký Piatok“ Ako vidíš, tak spoločenstvo neskutočne nielen rastie po spoločných modlitbách, ako som dával aj do minulých NL, ale má to za následok viacej čítať Božie slovo, potom výroba ružencov a nacvičovanie piesní a spoločné stretávanie sa. Takto by som si aspoň prial, aby to bolo v rámci možností v každom ústave. Aktivita a život s Ježišom v spoločenstve za múrmi väzníc.

Foto: Bratislava dňa 2.3.2023 pri príležitosti 20. výročia vzniku Ordinariátu OS a OZ SR (facebook – oficiálna stránka DISMASU)

Foto: komentár k tejto udalosti od bývalého kolegu z Leopoldovskej väznice. Úprimne ma tento komentár veľmi potešil a som rád, že to nielen reálne videl, ale že sa odvážil aj takto napísať. Ďakujem, Vladko.

Časť listu od Rostislava z väznice Příbram, Česká republika: „Dobrý den, zdravím vás i vaše celé společenství DISMAS. Úvodem dopisu vám chci moc poděkovat za vaší korespondenci, kterou mi zasíláte. Chci aby jste  vědeli, že si ji vždy rád přečtu, ale zatím, až dnešním ránem jsem se rohodl vám napsat. Ptáte se proč? Rozhodl  jsem se změnit svůj život s pomocí víry.“ Všetko to je milosť a žehnám najmä nerozhodnutým.

Príspevok Joža Štrbavého: „PBJK. V nedeľu 26. 2. sme mali v komunite EDEN v Seredi stretnutie. Začali sme chválami a potom nasledovala prednáška, ktorú si pre nás pripravili manželia Ivan a Jarmila Kurbeloví. Téma prednášky mala názov: Rodina. Na toto stretnutie prišiel aj novozvolený primátor mesta Sereď Ondrej Kurbel (viď foto s Jožkom), s ktorým som hovoril aj o tom, že sme sa - ešte v projekte GOEL - často modlievali za zmenu v meste. A tu je výsledok modlitby - zmena nastala. Náš Boh - je Boh zázrakov. On koná, hoci sa to na prvý pohľad môže zdať, že sa nič nedeje. Chvála ti, Pane, za to. Rozmýšľaš o tom , že sa už veľmi dlhý čas pravidelne modlíš a nevidíš zmenu? Prečítaj si aj Izaiáša 59, 1 - 3 a Žalm 50, 16 - 21 a aspoň raz v živote buď voči sebe úprimný. BŤŽ.

Príspevok - fotka od Eli z USA, ktorá pre naše spol. chystá s detičkami z Ameriky ďalšie prekvapenie. Musím povedať, že na tom pracujú každý deň cca 10 kusov, ale ako viete, za múrmi väznice sa nás nachádza cca 600, tak to trvá aj 2 mesiace.

A teraz ten príspevok (foto): „Takto si Maurício predstavuje Pána Ježiša, keď vzal Dismasa do neba.“

Foto: fara Hlohovec, dňa 4.3.2023, po rannej sv. omši sme išli baliť Novinky z Dismasu, ktoré ste dostali.

Príspevok Petra z väznice Oráčov, Česká republika: „Musím ti ještě napsat protože s tím dopisem přišel i kvíz. A tvůj dopis mě opět potěšil a také věřím, že Bůh-Otec chce abychom se setkali. Já se těším na ten den až tě pozdravím, obejmu tě a ze srdce ti za vše poděkuji! No nevím jak ty ale já to vím že mi slza ukápne, ale jak píšeš ty, bude to radostí! Ty si byl po celou tu dobu co jsem se měnil a poznával Sv. Písmo a když jsem přijal do svého srdce a života našeho Krista. Já jsem někdo jiný než dříve a sem za to moc rád. Jsem sťastný že můžu vykročit ven na svobodu a žít nový a lepší život! Je toho ještě hodně co musím udělat a prožít, abych úplně pochopil! Ale já vím, že On se mnou už bude navždy a všude! A to co děláš ty s manželkou a dětmi, to že se za mne modlíte, to se nedá snad ani napsat jak si toho vážím! Já to spíš cítím a vím, že se za mne modlí víc lidí.“

Teraz uvediem článok zo Slovo Plus (viď foto), kde odpovedal na otázky Maroš Sýkora:

Čo pre vás znamená Kristovo zmŕtvychvstanie?

To je dvojitý pohľad – keď som ho poznal len z filmov a rozprávania a keď som si ho pripustil k sebe a otvoril mu svoje srdce. Kristus je pre mňa stále živý, kedysi to pre mňa nič neznamenalo. Prebudil moje srdce. Nepadol som na dno, ako som sa stretával s odozvou od ľudí. Bol som zrazený na kolená a vtedy som pochopil, čo pre mňa Ježiš urobil na kríži.

Poviete nám viac o svojom vlastnom zmŕtvychvstaní?

Nežil som s Bohom, hoci som pochádzal z kresťanskej rodiny. Pokrstili nás, keď sme boli deti, ale neviedli nás k viere, nechodili sme ani do kostola. Vedel som, že Boh je, ale nerozumel som tomu. Viedol som si normálny pozemský život, vedel som, že niekedy nekonám dobré skutky, no nespájal som si to s tým, že by to mohol byť hriech. Rozviedol som sa, dcérku som mal v striedavej starostlivosti. Mal som naozaj všetko. Uberal som sa však zlou cestou, bol som arogantný, povýšenecký, egoistický, mal som silné ego a bol som dosť výbušný. Moje ego ma dostalo až k tomu, že som spáchal trestný čin a dostal som sa do väzenia.             

Ako to bolo ďalej vo väzení?

Vypýtal som si samostatnú celu, potreboval som byť sám, aby som sa z toho dostal. Pomohlo mi, že som bol sám a v priebehu sekundy som všetko stratil – a okolo mňa zostalo ticho. Vtedy som sa začal dostávať do svojej hĺbky cez bolesť. Keď som bol po troch mesiacoch už veľmi vyčerpaný, spomenul som si na Boha. Ležal som na posteli a prosil som, aby sa niečo začalo diať. Nespomínam si presne, ako to bolo, ale vnímal som niečo takéto: „Ak existuješ, tak ja ťa určite rád prijmem, chcem ťa nasledovať.“ Chcel som skúsiť iný život a ísť duchovnou cestou, aj keď som tomu nerozumel a nevedel som sa modliť. Vedel som len základné modlitby. Kľakol som si vtedy pred posteľ, plakal som a začal som sa modliť tie modlitby, ktoré som poznal.        

Pokračovali ste ďalej v modlitbe?

Áno, modlil som sa každý deň. Čo sa týka väzenia, štrnásť mesiacov som bol vo väzbe, potom ma okresný súd odsúdil na tri roky nepodmienečne, ale v odvolacom konaní ma krajský súd následne odsúdil na sedem rokov. To bol ďalší úder. Ale zotrval som pri Bohu aj po tejto rane. Mesiace vo väzbe som Boha len prosil. Keď som prišiel do väzenia do Martina, nastala zmena. Začal som Bohu aj ďakovať, pochopil som, že sa musím inak správať k ľuďom, a začal som chodiť aj na sväté omše.               

Aký bol váš prvý kontakt so spoločenstvom Dismas?

Jedného dňa si ma zavolal pedagóg, či mám záujem ísť na duchovnú osvetu. Keď som tam prišiel, tak som tam uvidel svojho bývalého kolegu z väzenstva, s ktorým som pracoval ako pedagóg – Michala Libanta. Spočiatku som v sebe cítil hanbu zo stretnutia, no keď ma zazrel, prišiel za mnou a povedal mi: „Vôbec ma nezaujíma, čo si urobil. Len ti chcem povedať, že Boh ťa miluje.“ Bol to pre mňa ďalší úder do srdca. Po skončení osvety mi Michal daroval ruženec, ktorý som sa následne učil modliť, ako aj samotné vyznanie viery.

Ako sa dnes pozeráte na svoje duchovné vzkriesenie?

Nebolo to za tri dni, ako zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, odo mňa si to vyžadovalo veľa času. Viem, aký som viedol život predtým a ako sa na život pozerám v súčasnej dobe. Z výkonu trestu v Martine-Sučany som sa dostal na otvorené oddelenie do Prešova, kde bola zriadená aj kaplnka pre odsúdených. Nikto do nej dovtedy nechodieval, len v nedeľu tam boli sväté omše. Tak som sa opýtal, či sa tam môžem chodievať modliť.

A dovolili vám to?

Áno, modlil som sa tam každý deň od pol ôsmej do ôsmej ruženec a o ôsmej sme sa modlievali za spoločenstvo Dismas. Po dvoch týždňoch môjho výkonu trestu v Prešove bola opäť duchovná osveta, ktorú viedol – na moje prekvapenie – opäť Michal, pričom vôbec nevedel, že ja sa nachádzam práve v tomto oddelení. Vtedy som pochopil, že Boh počas výkonu trestu konal moje vzkriesenie cez Michala. On bol voda, ktorá ma chodila duchovne polievať.

Pán presne vedel, kedy som býval počas výkonu trestu slabý a potreboval som opäť niekoho, kto by ma duchovne povzbudil. Bol som ako tá jedna ovca z evanjelia, ktorá sa stratila, ale Ježiš ma chytil do náručia, zlomil mi nohu, aby som zostal v jeho stáde aj naďalej. Pred tromi rokmi sa mi skončil výkon trestu. Aktuálne slúžim na farskom úrade a ako zadosťučinenie za svoj trestný čin robím osobného asistenta hendikepovanému človeku na vozíku.“

Foto: časť piesne od Ferka z väznice Košice-Šaca, ktorú pre nás zložil.

Foto: Univerzitné pastoračné centrum pri Žilinskej univerzite dňa 7.3.2023 počas modlitby so spol. Dismas o 20.00 hod. Je jedno, s kým som, ale keď je 20.00 hod., spojím sa s tebou a ďalšími 1000 členmi kdekoľvek na svete. Tu prinášam reakcie na prednášku:  Janči: Veľmi sa mi páčilo to, že svedectvo bolo z praktického prežívania kresťanskej viery. Naozaj veci zo života, z väzenia, od tých ľudí, na ktorých sa častokrát zanevrie. Ukážka toho, čo je vlastne väzenie za miesto, aký je Boh dobrý a že Sväté Písmo je naozaj živé Božie slovo pre nás ako slovo na každý deň do praktického života kresťana dnešnej doby. Kristína: Bolo to úžasné, dojímavé a silné príbehy a svedectvá aj dlhšie by som ho dokázala počúvať. Šimon: Veľmi pekne ďakujem, že si nám otvoril oči. Myslím že sme potrebovali počuť, že je potrebné polievať tam, kde ešte nepršalo a začať Bohu naozaj veriť...  Som rád že som mohol počuť o tom, ako Boh koná. Myslím v modlitbe na všetkých bratov vo väzniciach a ďakujem aj im, že sa toľko za nás modlia. Mnohí, o ktorých si nám hovoril, sú premňa inšpiráciou. +Už len dodám, že ty si ich inšpiráciou a radi sa s tebou stretnú vonku, len vytrvaj s Kristom.

Dňa 8.3.2023 teda vo štvrtok sme ráno vyštartovali na evanjelizáciu po Slovensku a Čechách.

Skoro ráno sme vyštartovali a pred obedom sme dorazili do Domu charity sv. Gianny v Čadci, ktorý sme už v minulosti navštívili a máme tam našu členku, ktorá bola v minulosti v Sučanoch a prišli sme im s naším tímom zaspievať a povedať Božie slovo. Dávid spieval, hovorili sa svedectvá, ako vidíte aj na fotke, dali sme si s nimi aj polievočku. Po skončení evanjelizácie nás poprosil jeden pán Milan, ktorý bol aj vo väzení a chcel, či sa nebudeme za neho modliť, lebo mal pred 2 týždňami v rodine tragédiu a začal vyťahovať mobil a ukazovať mi oznámenie o úmrtí jeho brata Imricha (viď foto) a hovoril, že bol mladý, mal rodinku, 4 detičky a manželku (viď foto s dieťatkom). A zomrel tak, že bol zabitý svojou manželkou, ktorá ho dobodala. No a zobrali ju do väzby a tam pred pár dňami sa obesila. Strašná tragédia, pri ktorej ostali osamote 4 detičky. Pýtal som sa Milana, či chce, aby som to dal do nášho časopisu pre odsúdených a povedal, že chce a aby sme sa za to všetko pomodlili. Tak samozrejme sme sa za neho hneď pomodlili korunku Božieho milosrdenstva a ak máš chvíľku čas, zastav sa a pomodli sa za ich nesmrteľnú dušu. Spravíš tak skutok milosrdenstva, ale to už určite vieš, lebo si nemyslel len na seba, ale na iných.

Foto: Simonka nám urobila vlastnoručne aj modlitebný Dismas koberec.

Foto: Ostrava, Nová šance - azylový dom pre mužov prepustených z výkonu trestu. Po Čadci sme sa presunuli k naším susedom do Českej republiky, kde Dávid zarapoval a ohlásili sme im večné slovo a aj keď musím povedať, že to bolo na začiatku ťažké, tak na konci nám podávali ruky a poďakovali.

Prevzaté foto: https://www.vscr.cz/organizacni-jednotky/veznice-karvina 8.3.2023 väznice Karviná Česká republika

Príspevok Dávida (Puer Dei) Janočka: „Napíšem pár viet o našej službe v stredu 8.3. Celý deň bol bohatý tým, že sme išli až na tri miesta. Prvá zastávka bola v charitatívnom centre v Čadci, ktoré nám na začiatok dalo veľa síl, lebo naše malé povzbudenie tam bolo veľmi vítané. Silné príbehy, modlitby a nádej vyhrávali hodinu na tomto mieste a aj my a, aj naši priatelia z charity, sme odchádzali silno povzbudení. Ďalšia zastávka už bola v Českej republike, kde sme navštívili centrum pre bývalých odsúdených, kde sme sa už postupnejšie prebojovávali do rodinnej atmosféry a Ducha, ktorého zažívame pri evanjelizácii s Dismasom. No aj tu medzi 15timi chlapmi nakoniec prišlo povzbudenie a aj slzy. Mojou úlohou, ako vždy, je navnadiť rapom a hudbou a videl som aj, že to malo svoj účinok v chlapoch oproti mne. Vrcholom našej misie mala byť väznica v Karvinej, kde sme mali ísť prvýkrát za 8 rokov. Naša klasická taktika s krycím názvom trojský kôň samozrejme zahŕňa nášho trójskeho koňa, čiže Michala "Ega" Straku, no ten sa nestihol dopraviť, takže sme museli improvizovať bez neho. Čo bolo spočiatku náročné tým, že bol očakávaný, no nakoniec sa nám aj tak podarilo rozložiť techniku a svedčiť o tom, ako Boh koná v našom spoločenstve. Viacej chlapov sa to dotýkalo a pýtali sa ma aj, ako sa môžu spojiť spolu s nami, čo je úžasné! Síce nerapoval Ego a iba ja, ale myslím, že života tam bolo tak či tak dosť :D. Silný deň to bol, kedy sme všetci prišli síce unavení, ale za to povzbudení naspäť k našim rodinám. Som rád, že naše spoločenstvo rastie, preto držme sa navzájom na modlitbách, lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus!

Foto: Konferencia biskupov Slovenska zverejnila záznam z TV-Lux v obci Rabčice. Použité: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20221124047

Dňa 10.3.2023 sme boli pozvaní uskutočniť krížovú cestu v Hlohovci vo farskom kostole sv. Archanjela Michala. S členmi spoločenstva sme čítali zastavenia z knižky od člena Miloša U., ktorý napísal „Krížovú cestu odsúdeného“ (viď foto). Sprevádzaní sme boli kapelou L‘múry.

Príspevok otca Norberta z väznice v Banskej Bystrici: „V mene NORA z Banskej Bystrice vyslovujem veľkú vďaku celému kolektívu za vašu obetavú Bohu milú činnosť, a to aj v takom prostredí, kde to odsúdení veľmi potrebujú a má to na nich veľmi pozitívny vplyv. Vyslovujem obdiv a uznanie, že popri inej vašej aktívnej činnosti si nájdete čas a organizuje, aj priamo sa zúčastňujete rôznych akcii priamo za múrmi väznice.  Môžem aj osobne potvrdiť, že to má skutočne priamy vplyv na prevýchovu odsúdených, ktorí sa dostanú do takéhoto prostredia často z náhodnej neuváženej činnosti a obrovská zmena v ich živote potrebuje aj takú a podporu, ktorú pre nich vykonávate. Som presvedčený, že aj po opustení väznice bude mať vaša práca na tieto osoby pozitívny vplyv v ich ďalšom živote. Budú konať v mene Boha tak, aby sa tam už nikdy nevrátili a aby šírili len láskavosť. BOH žehnaj vašim obetavým skutkom.“

Fotky: ročenka 2022 Ordinariátu OS a OZ SR. Birmovka s biskupom Rábekom a s členmi väznice Banská Bystrica,  ďalej vystúpenie Dismas, väznica Dubnica nad Váhom

Fotky: ročenka 2022 s členmi Dismas vo väzniciach v Levoči, duchovná obnova, modlitby chvál v rôznych väzniciach.Prevzaté foto nižšie: https://www.ordinariat.sk/gospelova-kapela-v-uvtos-pre-mladistvych-v-sucanoch/

Príspevok Michala Chorvatoviča z kapely RODS z väznice v Sučanoch (viď foto za klávesmi): „12.3. sme boli navštíviť a povzbudiť vo väznici v Sučanoch. Boli sme v dvoch častiach, jednej pre ženy a v druhej pre mladistvých a mužov. Z odsúdenými ženami sme mali svätú omšu v krásnej kaplnke zasvätenej, ako prvej v Európe, Annke Kollesárovej, mučeníčke čistoty. A následne sme hrali chvály a svedčili o Pánovi Ježišovi. Duch Svätý tam mocne konal a cez jemnú hudbu a slová sa dotýkal týchto žien a mnohé z nich boli dojaté a plakali. Po chválach nám hovorili o svojich problémoch a tažkostiach a prosili nás o modlitby. Poobede sme sa presunuli k mužom a mladistvým. Tiež sme s nimi mali svätú omšu a chvály so svedectvami.  Cez Michalove slová a piesne sa Duch Svätý priznával a bolo na ich výrazoch a v ich očiach vidieť, že boli dotknutí Božou prítomnosťou. Boli veľmi vďační a dokonca sa k nám chceli pridať a zahrať ich piesne. Je to veľké svedectvo Božej lásky a milosrdenstva a že Jeho milujúca láska siaha aj dovnútra väzenských múrov. Veľká vďaka patrí veľmi ochotnému pánovi farárovi.Chvála Pánovi“

Teraz by som sa s tebou pozdieľal o tom, aké rôzne maily nám denne prichádzajú a čo Ocko-Boh robí skrze naše spoločenstvo ostatným ľuďom, ktorí hľadajú odpustenie, modlitbu, prosbu a pomoc, ale nám chcú aj pomôcť, povzbudiť nás.

Prepísaný text z mailu od Martina (foto): „Prosím, pošlite mi č.u., na ktorý by som Vám mohol poslať skromnú podporu na vašu činnosť. Mám 71 rokov a celý život som odsudzoval ľudí, ktorých sa vy snažíte zachrániť. Až potom, ako som vás začal sledovať 4,30 Dismas, tak sa vo mne niečo zlomilo, asi pýcha. Potešilo by ma, ak by som bol súčasťou záchrany najkrajšej hodnoty tohto sveta, úbohej ľudskej duše. Ďakujem úprimne, s úctou Martin“

Prepísaný text z mailu od Barborky (foto): „Dobrý deň,  obraciam sa na vás v mene mojej dcéry Barborky, dievča s Downovým syndrómom. Barborka pomáha ako dobrovoľníčka v Mary´s meals. Kreslí obrázky a pohľadnice - z ich predaja sýti hladujúce deti vo svete, má ich už 1400. No pohľadnicami robí radosť aj starkým v rôznych domovoch dôchodcov. Nedávno sme sa dozvedeli aj o vás a hneď sa pýtala, či môže potešiť aj ujov vo väzení. Nakreslené pohľadnice majú text- citát zo Sv. Písma a text - Ďakujem Bohu za to, že si. Navždy budeš v mojich modlitbách - Barborka. A verte, že sa modlí za každého, kto dostane jej pohľadnicu. Ja viem, že to je zvláštne a neobvyklé. Prosím, napíšte nám, či by vôbec také niečo bolo možné. Má nakreslených približne 100ks pohľadníc.....  Ďakujeme vám a tešíme sa na odpoveď. Pán nech vás všetkých žehná. S pozdravom Mária a Barborka.“ Je to krásne, ako Ocko posiela ľudí a robí si svoje projekty.

Prepísaný text z mailu od Radky (foto): „Víte, letos to byl rok, co se mamka vrátila z nemocnice, její stav byl opravdu vážný..dva týdny omylem užívala denně imunosupresiva-léky které potlačují imunitu namísto vitamínů (tyto léky na potlačení imunity se správně užívají 1x za týden) a tím si utlumila kostní dřen, vybila si v těle bílé i červené krvinky i krevní destičky, neměla žádno obranyschopnost- byla vysoce ohrožená jakoukoliv infekcí a tím i nemožností se ji ubránit, krvácela nekontrolovatelně a stále ze všech míst v těle, z nosu, konečníku, uvnitř orgánů, opravdu zázrakem přežila..tehdy se modlili desítky společenství za ni..nereagovala na léčbu (nepomáhali transfuze, ani dodání krevních destiček- krevní hodnoty se nenavyšovaly), lékaři neměli protilék, a nevěděli jak léčit, k tomu dostala komplikace- zápal plic, covid..tehdy sama vnímala že jde do tunelu a viděla jen děsivou tmu..jediná Esterka (její vnučka) se jí zjevila jako světlo jak trhala květinky, a držela ji tak nad "vodou při životě" ..z nemocnice se vrátila jako člověk, který je uzdravený na těle, na duchu i na duši..doslova jsem doma zažila ráj na zemi, pokoj, lásku, mír, radost..vděčnost, pokoru, přijetí každého člověka..ale asi po měsíci se to vrátilo zpět a postupně se to horšilo až mi to přijde horší než před nemocí..na dotaz banální věci, třeba co nakoupit odpovídá útokem na tatku.. zaplavují mě pocity bezmoci.. našla jsem vás vlastně na dohovoru pre rodinu s ranním růžencem jak se modlí v 4:15, nemohla jsem usnout jak mě ve 4h vzbudil králík když rachotil že má hlad, a když jsem slyšela Vaše svědectví, říkal jste at se ozvu jestli potřebuji modlitbu, tak proto jsem Vám napsala a taky ještě jednou dnes, když malý Davídek má myšlenky s tím nožem.. děkuji za Vaše úžasná svědectví a za modlitby všem..zítra budu spěchat z práce abych se připojila k růženci..případně po cestě.. K tomuto mailu len dodám, že mám skúsenosť s tým, že niektorým ľuďom pomôže Ocko-Boh, ale po určitom čase zabudnú na toto požehnanie, milosť neskutočnú, o ktorú žobronili, prosili, sľubovali, ale ak sa uzdravia, alebo príde PP, tak sa naspäť vrátia k tomu, čo vyvrátili. A verím, že aj preto sa to všetkým nepodarí.  Ocko má pre nás najlepší plán. Najlepší pre našu nesmrteľnú dušu, lebo my vidíme zväčša len svetskými očami (Iz55,8: Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán.), ale on vidí, čo je dôležité pre našu dušu, a preto sa niekedy nečudujem, že nám okolnosti, za ktoré sa vrúcne modlíme, nevyšli. Ale niektorí z vás ostávajú vo výkone trestu nie len preto, aby sa ešte viac zakorenili v Kristovi Ježišovi, ale že tam majú aj poslanie, službu, a sú takými predĺženými rukami, ktoré prinášajú pokoj, lásku, trpezlivosť, a večné slovo pre druhých, aby sa vždy oslávil Ježiš Kristus. Nech je to tak či onak, zverme sa do Božej vôle a nerepcime. (1Kor 10,10)

Fotky: LCH Facebook, kde sa píše, že je výsada patriť do Dismasu a nakoľko máme cez 1000 členov, sme asi najväčšie spol. na Slovensku. Osobne neviem ani v Čechách, že by bolo také spoločenstvo.

Príspevok Marek z väznice Košice-Šaca: „Chcel som už vám dávno napísať ale hanbil som sa. Vďaka vám bratia som zistil že čo je Boh. Od ďalších odsúdených som si požičiaval vaše články, ktoré mi pomáhajú ľahšie zvládať môj trest.  Svojím zistením sa snažím pomáhať kamarátom na izbe, s ktorými každý večer preberáme otvorené témy, ktoré každý z nás zažil.

Foto: 15.3.2023 Kostol Ducha Svätého pri nakrúcaní svedectiev na YouTube kanál Dohovoru za rodinu.

Foto: obrázok Jiřiho z väznice Pardubice.

Foto: Lámačské chvály v Banskej Bystrici- Kráľová so spol. Dismas a Tomášom Metylom – kaplánom, dňa 19.3.2023. Najprv sme boli vo väznici v Banskej Bystrici na Komenského v centre, kde sme boli s obvinenými, MxSS, SSS a aj doživotne odsúdenými a v poobedných hodinách sme išli do väznice BB-Kráľová.

Foto: Krížová cesta mučeníkov totality - obchádzanie Leopoldovskej väznice aj s členmi Dismasu.

Foto: po skončení krížovej cesty sme spolu s členmi na agapé. Peter N., Mirka L., Marek U., Jožko Š., Adam L. a Filip L.

V stredu sme sa s rodinkou a o. Ľubošom Kaščákom vybrali do večného mesta Rím v Taliansku (viď foto), kde sme boli na audiencii u pápeža Františka. Nebolo toľko priestoru na osobný rozhovor, ale aspoň podať ruku. Niektorí ho môžu odsudzovať, ale uvedomme si, že na neho je najväčší tlak, lebo spravuje Cirkev Kristovu a preto opica bude útočiť a prekrúcať a preto vždy hovorím, pozrime sa do vlastného oka a robme, čo máme - hlásajme Evanjelium a dokazujme to svojim životom. Neposudzujme, ale dôverujme Ježišovi. Ešte slová Sv. o. Františka: „Rieky nepijú vlastnú vodu, stromy nejedia svoje vlastné ovocie, slnko nesvieti na seba a kvety nešíria svoju vôňu pre seba. Všetci sme sa narodili, aby sme si navzájom pomáhali“. Nesúďme (to je vlastnosť opice), ale pomáhajme si. Snažím sa to robiť a modlím sa za každého jedného člena, aby to dokázal. Tu na fotke som išiel v sobotu na Sv. DISMASA po drevených schodoch za teba, nebolo to ľahké, to musím povedať a pomodlil som sa cestou v kľaku bolestný a slávnostný ruženec (viď foto), ale ty za to stojíš. A 40-hodinovú modlitbu od piatka rána 8.00 hod. do soboty polnoci na náš sviatok som bol v neustálej modlitbe a bolo jedno, kde sme sa nachádzali, lebo prednášal som tvoje úmysly a prosil som Boha-Ocka, aby to, čo si rozbil v živote, aby znovu zlepil a opravil. Viď príspevok od Mikuláša z väznice Sučany: „U mňa sa tento rok udialo niekoľko radostných a pozitívnych vecí, že Ti chcem o tom niečo napísať, a hlavne ďakujem za to Pánu Bohu a Matke Božej a aj všetkým, ktorí sa za mňa modlia. Teraz si už len hovorím, že Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Na Vianoce som pocítil silnú túžbu napísať môjmu duchovnému vodcovi, pátrovi Humbertovi, Dominikánovi zo Žiliny. A po 3 rokoch v base som mu konečne napísal. V liste som mu aj vyjadril, že by som sa chcel k nemu vrátiť, aj do spoločenstva, či by ma prijal naspäť do Harmónie, čo je resocializačné zariadenie, kde som už predtým býval. Po tých rokoch neistoty mi padol kameň zo srdca, mám tam aj veľa priateľov, či už medzi klientami alebo aj zamestnancami. Je pre mňa aj práca v kuchyni, kde som už predtým robil. Napísal som aj svojej kamarátke, sestre Ladislave zo Žiliny, ktorá mi tiež odpísala a teší sa na stretnutie.  Som z toho všetkého celý šťastný, našiel som v srdci pokoj  a rovnováhu, istotu. Vraciam sa do prostredia a medzi ľudí, ktorých mám veľmi rád, a s ktorými som prežil a ešte aj zažijem veľa spoločných duchovných podujatí, akcií. Po 40 mesiacoch ma konečne zaradili od nového roku, tu v ústave, do práce. Nechceli ma zaradiť kvôli môjmu ochoreniu a invalidnému dôchodku. Po tom, ako som v r. 2010 absolvoval ťažkú operáciu hrubého čreva, mal som tam viacero nádorov, sa mi minulý rok ochorenie vrátilo po 12-tich rokoch. Už to nebolo v takom rozsahu, ale genetické testy mi určili tzv. Lynchov syndróm, čo znamená, že choroba sa mi môže kedykoľvek vrátiť, a preto musím byť celý život prísne sledovaný. Tento rok vo februári som vo väzenskej nemocnici v Trenčíne absolvoval všetky podrobné kontrolné vyšetrenia, a dopadli výborne.“ Aj vo väznici sa dá žiť s Ježišom a On všetko napraví, len dôveruj.

Príspevok od Dušana z väznice v Pardubiciach: „Moc rád bych Vás tu v Pardubicích viděl osobně,  také máš pravdu bratře, někteří vězni by rádi šli za Bohem ale stydí se před ostatními. Sám jsem tady lidem přinášel Boží Slovo, snažil se je obrátit na jinou cestu, ale někteří se později báli jiných vězňů, anebo se po čase styděli . Když jsem přijel na začátku měli jsme na oddíle skupinku až 10 lidí, s kterýma jsem se modlil a mluvili jsme o Bohu, ale po čase to upadalo kvůli tyto důvody. Tak to je bratře.“                        

Misia I: dávam opätovne do pozornosti a nielen pre nových členov, ale aj pre tých starších, aby nezabúdali na jednu z najdôležitejších misií: „Súčasťou modlitieb je aj modlitebná misia, ktorú má každý člen za múrmi väznice, teda cca 600 (odsúdených - obvinených), ktorí sa modlia individuálne za min. 3 príslušníkov v danej väznici. Účelom týchto modlitieb je zmeniť duchovnú atmosféru, ktorá sa po čase prejaví aj vo svetskom prostredí. Napr. príslušníci sú milší, radostnejší, ústretovejší a niektorí, čo je asi najpodstatnejšie, začnú hľadať Ježiša. Z tohoto všetkého máme aj viacero svedectiev. Preto je táto služba veľmi kľúčová, lebo keď si spočítame našich členov a potom počet príslušníkov, za ktorých sa modlia, tak je to 600 x 3 = 1800 príslušníkov (zamestnancov väzníc). Týmito modlitbami sa mení klíma vo vnútri väzníc a tiež u nich v ich rodinách. Odporúčame modliť sa za každého príslušníka a tiež ich vkladať do úmyslov sv. omší.“

Misia II: dosť často sa mi stáva, že ak sa členovia za múrmi väzníc obrátia a začnú hľadať Božiu tvár, teda Ježiša - Pravdu, tak doma to nie je pochopené. V NL 44 som posielal jednu fotku od člena z Biblického krúžku v Leopoldove (viď. príloha) a podobné reakcie môžeš zažiť aj ty. Možno to nebude priamo v rodine, alebo u detí a manželky, ale napr. priateľa. No a pre niekoho to môže byť také ťažké, vyjsť s tým na svetlo, takzvane sa odhaliť, ale chcem ti povedať, že teraz ako som riešil nejaké veci s Ockom -Bohom, tak som videl spôsob, ktorý sa mi už v minulosti osvedčil. Napíš domov, alebo im zavolaj, že nech do YouTube prehliadača určeného na vyhľadávanie nech napíše len moje meno: Michal Libant. Nič viac. A ukáže sa im tam viac videí a ak mu na tebe, tomu dotyčnému, aspoň trošku záležalo, tak dá tomu šancu, aby ťa pochopil, aspoň pár minút. V podstate sú to svedectvá, ktoré si počul počas vystúpenia vo väznici. Viem, že to pomôže a obnoví možno stratenú dôveru a modlím sa za to, aby aj takto sa vyvýšilo Pánovo meno. A potom ťa poprosím, napíš mi ich reakciu, aj keby bola negatívna, lebo je dôležité nepočúvať len chválu, ale aj konštruktívnu kritiku, lebo tam nám opica ukáže, kde máme slabiny. Lebo nie stagnácia, ale pohyb, kráčanie stále bližšie za Kristom je správna cesta.

Misia III: viackrát sa mi stáva, že pri návštevách vo väznici mi niektorí členovia povedia, že dlhšie som nenapísal, že nemám známku. Tak ak sa ti dá, tak si požičaj a mi ti pošleme ak nám o tom napíšeš, aby si ju mohol vrátiť. Nech si opica nenachádza malú prekážku v tom, aby si bol s nami v osobnom kontakte formou korešpondencie.

Príloha: modlitba trvajúca 9 dní, teda novéna k Božiemu milosrdenstvu, ktorá začína na Veľký Piatok 7.4.2023.

Je tam podrobný návod, ako sa modliť túto korunku Božieho milosrdenstva, ktorá za zväčša modlí každý deň o 15.00 hod. „Skrze modlitbu této korunky rád dám všechno, oč mě lidé budou prosit, bude-li to … shodné s mou vůlí.“

Úmysly: modlíme sa každý deň o 20.00 hod., a 40-hod. modlitebnú reťaz od piatka 8.00 hod. do 23.59 hod. v sobotu.

3.4.2023     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.83