PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahá sestra v Kristovi, prinášam ti fotky namiesto slov, aspoň takto v úvode.

Foto: Košice-Šaca, Veronika Haluzová, zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/dismas-opat-v-saci                          

Foto: Dňa 1.12.2022 sme, ako viete, boli pozvaní na Superstar vo väznici v Ilave na 1. ročník. Tu vám prinášam fotky.  Foto: vystupujúci a Ego (porota) - Po vystúpení nás odsúdení s inými talentami obdarovali krásnymi obrazmi.

Časť listu od Alexandra z väznice BB - Kráľová: „...zabudol som ti napísať pravdu a nechcem Ťa sklamať, ani nášho Pána. Za tú známku, čo je na obálke, som predal večeru, aby som Ti mohol dať odpoveď...“

Foto:TV LUX Maroš a Dušan počas relácie Desatoro Božích prikázaní.

Časť listu od Roberta z väznice Leopoldov, ktorý nám nakreslil nové logo DISMAS na tričko: ,, Samotne k logu, ktoré vystihuje naše spoločenstvo, by som napísal asi toľko: „Je to o Ježišovi a sv. Dismasovi a následne o nás „kajúcich hriešnikoch“, ktorí pochopili, čo je to obrátenie a snažia sa žiť podľa evanjelia. Vzniklo na Slovensku a teda v Leopoldove, čo znázorňuje istá symbolika...to je zachované ako to staré logo. Štáty s krížom ako aj v spojení so Slovenskom symbolizujú, že sme spoločenstvo a navzájom bratia a sestry (teda hriešnici). Keďže vzniklo vo väzení sú tam aj mreže, ktoré zároveň môžu predstavovať aj ako okovy a pripútanosť k hriechu. Drahý brat, drahá sestra, keďže ľútosť, kajúcnosť, odpustenie má obrovskú silu u Ježiša a On sám nám udeľuje milosrdenstvo a to Božie Milosrdenstvo láme putá, okovy a mreže. Tie polámané mreže vystihujú slová lotra, Dismasa, a následne Krista (Lk 23,39-43) Kráľa. V našom spoločenstve sú členmi nielen väzni, ale aj ľudia žijúci v civilnom sektore. Áno, je veľa ľudí, ktorí sú uväznení, ale ešte viac je takých, ktorí žijú medzi nami s „väzením v sebe“. Nedávno som videl zaujímavú ikonu Krista za mrežami. Ako som sa na ňu dlhšie díval, zrazu som nevedel, kto je vlastne za tými mrežami: Kristus alebo ja? Skutočné väzenie je totiž iba tam, kde niet Krista, ale s Kristom sa stáva aj najprísnejšie strážená cela na svete malým kúskom neba na zemi. Drahí moji milovaní, Ježiš láme okovy hriechu, putá zla, ale aj samotné mreže každého väzenia.“

Foto: internetový portál slovo+ písal o Anjelských darčekoch. Titulná snímka: Ženy zo spoločenstva Dismas s darčekmi na fare v Hlohovci. Zdroj:https://www.slovoplus.sk/anjelsky-darcek-darcek-spoza-bran-vazenia

Tu je poskytujeme text článku: „Anjelský darček: Darček spoza brán väzenia - Veronika Zamkovská

Nie každá rodina si môže dovoliť mať pod stromčekom darčeky. Aj rodiny odsúdených vo výkone trestu sa často nachádzajú vo finančnej tiesni. Anjelský darček je projektom spoločenstva Dismas a prináša nádej za múry väzníc, ale aj do rodín odsúdených. Vianoce sú časom, kedy sa pri štedrovečernom stole stretáva celá rodina. Deti sa tešia najmä z darčekov, ktoré si nájdu pod stromčekom. Nájsť peniaze na darčeky je pre rodiny, ktoré prišli o živiteľa, veľmi náročné. V takejto situácii sa nachádzajú aj rodiny tých, ktorí sú vo väzení. Anjelský darček: Darček spoza brán väzenia „Brat môj, pozeral som televízor a v reklame boli darčeky, ktoré rozdávali na Vianoce. Pozeral som na moje deti, mám ich na stene a povedal som: „Moje deti, čo vám dám? Ale Pán Boh vám pošle svojich ľudí a budete mať darčeky.“ A presne, prišiel pán farár vypýtať adresu pre deti. Hovoril som: „Bože môj, čo to robíš?“ Srdce mi pukne, tak veľmi pekne ti ďakujem, brat môj, aj tvojej žene, že Pána milujete a počúvate, lebo Pán môže pracovať, kde prijímajú. Tak ti ďakujem, aj tvojej žene, aj Braňovi. Boh vás odmení. Deti tancovali, radovali sa a verili, že Pán Ježiš Kristus im to poslal. No čo ti poviem, môj brat, plače mi srdce.“ Spoločenstvo Dismas sa už roky snaží prinášať evanjelium tam, kde by ste ho nečakali, za bránami väzníc. Organizuje evanjelizačné stretnutia, chvály, koncerty, divadlá a iné kresťanské akcie. Jedným zo základných pilierov je modlitba za členov spoločenstva, ale aj za ich rodiny. Pred Vianocami v roku 2018 sa zakladateľ Dismasu Michal Libant s manželkou Mirkou zamýšľali nad tým, ako pomôcť rodinám odsúdených v čase Vianoc. A tak vznikol projekt s názvom Anjelský darček. „Väčšina odsúdených má doma deti a tieto deti bývajú na Vianoce samy, ďaleko od ocka alebo mamky, nakoľko sú vo výkone trestu. Túžia dostať od svojich rodičov darček. Nemôžu za to, že nie sú doma,“ vysvetľuje Michal Libant. Všetci aktívni členovia spoločenstva Dismas, ktorí sú práve vo výkone trestu, dostanú na jeseň možnosť napísať mená svojich detí alebo vnúčat, ktoré by chceli obdarovať.

Ženy zo spoločenstva Dismas im potom starostlivo vyberajú a balia darčeky. Deti dostanú tieto darčeky aj s krátkou správou, napríklad: „Krásne Vianoce, Alenka. Bol tu za mnou krásny anjel z neba a ten mi dal pre teba tento nádherný darček. Je len tvoj. Veľmi mi chýbaš a môžem ti povedať, že sa za teba modlím a určite preto mi Ježiško poslal tohto anjela, aby som ti mohol poslať toto prekvapenie a aby si vedela, že ťa mám veľmi rád. Tvoj ocko“

Mirka Libantová v roku 2018 balila darčeky dlho do noci, aby stihli deťom prísť.

Na tento projekt sú veľmi pozitívne odozvy. Jednými z prvých obdarovaných detí boli aj deti Jozefa. Ten si už dlhé roky odpykával trest. Keď pred Vianocami videl v televízii reklamu, v ktorej si deti rozbaľovali darčeky, pozrel sa na fotku svojich detí, ktorú mal nalepenú na stene, a rozplakal sa. Prišlo mu ľúto, že jeho deti nedostanú od neho darček. A tak sa modlil a hovoril: „Moje deti, čo vám dám? Ale Pán Boh vám pošle svojich ľudí a budete mať darčeky.“ A v tej chvíli prišiel za ním do cely kaplán a povedal mu o možnosti zapojiť sa do projektu Anjelský darček. Napriek svojej bezmocnosti dôveroval Bohu, že sa o jeho deti postará, a Boh sa postaral. Darčeky síce kúpili iní ľudia, ale bolo na nich napísané, že sú od neho. Nápad Anjelského darčeka prišiel až v decembri, takže na realizáciu neostalo veľa času. Prvý rok dostalo anjelský darček desať detí. (Tento rok ich bolo viac ako 337). Časť listu od dcéry Štefana, ktorý nám poslala na Dismas adresu: „Ahoj oco, toto sú prvé Vianoce, ktoré si na mňa myslel, je mi to ľúto, že si mi dávnejšie povedal, že mi zavoláš! Som z toho smutná a chcela by som, aby si sa polepšil. Prajem veľa darčekov. Ďakujem ti za balíček, ktorý si pozriem a rozbalím pod stromčekom.“ Niektorí odsúdení počas rokov strávených vo výkone trestu stratili vzťah so svojimi deťmi, iní si vzťah nevybudovali ani pred odsúdením. Projekt Anjelský darček pomáha rodičom vo väzení prehĺbiť vzťah so svojimi deťmi.

Na kúpu darčekov sú potrebné aj financie, napriek tomu však nie je žiadna zbierka. Prispievajú im ľudia, ktorí ich poznajú alebo sa im ozvú na email. Aj prostredníctvom tohto projektu sa učia dôverovať Božej prozreteľnosti. „Veríme, že čo si Boh objednal, to si aj zaplatí,“ hovorí s úsmevom Michal Libant.“

Foto: obrázok od Jiřiho z väznice Příbram, Česká republika               

Foto: obrázok od Daniela z väznice Ilava

Príspevok Adama Likavčana: „PBJK! V nedeľu 4.12. som bol znovu po dlhšom čase pozrieť bratov za múrmi Leopoldova. Na oboch svätých omšiach, ktoré sme spolu slávili, sa zišlo oveľa viac ľudí ako naposledy. Na druhej bola dokonca úplne plná kaplnka, takže niektorí museli stáť pri dverách. Niektorí z nich tam boli noví, takže prvýkrát počuli o Dismase. Bola tam cítiť obrovská radosť. Chvála Pánovi za to!“

Foto: vystúpenie Ega - Michala Straku a svedectvá Dismas pre detičky z detských domovov v Trnave

Časť listu od Karola z väznice: „Michal, ja neviem čo mám povedať, nadával som na Dismas, nadával som na Cirkev a Ty stále sa mi ozývaš, premýšľal som nad sebou a pravda je taká, že chyba je vo mne a Ježiš je taká sila, ktorú ľudský rozum nedokáže na 100% pochopiť nikdy. Ty si čistý dôkaz toho!!! – ĎAKUJEM TI a moc sa hanbím za moju zbabelosť.“

Foto: 9.12.2022, kostol sv. archanjela Michala, Hlohovec, počas vystúpenia Lámačských chvál a svedectiev spol. DISMAS. Neviem, či to dobre vidíte, ale bolo nás tam veľa zo spoločenstva. Takto sa správne trávi piatkový večer. V chvále Boha Ocka.

Foto: Duchovná obnova pre birmovancov dňa 10.12.2022, sobota ráno, Bánovce nad Bebravou. Na fotke hrá Adam Likavčan, Filip L., Braňo Kožuch a Marta L.

Foto: počas svedectiev v Dubnici a na druhej fotke som sa pri tejto príležitosti stretol aj s našou členkou už v civile, Andreou Žitňanovou, ktorá sálala radosťou aj s jej mamičkou. Je to vzácny čas sa takto stretnúť vonku.

A tu je reakcia na prílohu z NL č.78, kde bol návod na generálnu sv. spoveď. Časť listu od Mateja z väznice Sučany: „Teraz chcem napísať niečo k tým hriechom. Všetko som si to prešiel a úprimne poviem, že nemám toľko papiera, pretože je len minimum vecí, ktoré som za svoj život neporušil. Úprimne toho ľutujem, ale je to tak. To, že si mi poslal ten zoznam hriechov, mi poriadne otvorilo oči. Nikdy som si neuvedomoval, čo všetko robím zle voči nášmu Bohu. Mám teraz dlhú cestu pred sebou k nápravám a odpusteniu. Michal, ďakujem Tebe, Tvojej rodinke, spoločenstvu Dismas a všetkým, ktorí mi dávajú svojimi modlitbami šancu napraviť moje hriechy.“

Foto: väznica Dubnica nad Váhom dňa 10.12.2022, sobota poobede s kapelou L'múry.

Zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/vianocny-koncert-krestanskej-skupiny-lmury

Foto: väznica Leopoldov                  Zdroj: https://www.ordinariat.sk/52299-sk/lamacske-chvaly-v-leopoldove/

Foto: väznica Hrnčiarovce, nedeľa 11.12.2022, kde sme boli s kapelou RODS a Dávidom a na fotke vidíte aj dekana (v strede) a špeciálneho pedagóga Václava B. (predposledného), ktorý zhromažďuje odsúdených spoločenstva Dismas v tomto ústave každý piatok na nácvik kresťanských piesní, o čom sme už písali v predchádzajúcich NL.

Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20221212035

Príspevok Jakuba Slaninku (líder kapely RODS): „V nedeľu v Hrnčiarovciach som sa cítil ako doma. Ako medzi svojimi priateľmi. Cítil som zo strany odsúdených úplné prijatie a lásku. Veľmi silný moment pre mňa bol, keď sme sa všetci spoločne postavili a zjednotili vo chvále v moci.“

Časť listu od Stana z väznice Hrnčiarovce: „13.11. (na moje meniny) som dostal VOÚ! (Vychádzku na 8 hodín! Myslím, že v histórii to bolo po prvýkrát, čo odsúdený na 25 rokov a s „mojím paragrafom“ toto dostal!) Vďaka Bohu za to! Tento deň bol dňom úžasných stretnutí, návštev....Otvorila sa nám brána a vošli sme do dverí a na prvé poschodie. Tam sme zaklopali, dvere nám otvoril pán v čiernom, s kolárikom na krku, paličkou v ruke; úplne bielovlasý  a ja som v tom momente stratil dych, reč, rozum, oči som vypleštil a sánku som mal určite až pod kolenami! No čo Ti poviem; isto som vyzeral „super inteligentne!“   Emeritný arcibiskup Mons. Ján Sokol!!! Pozval nás dovnútra, usadil v obývačke, ponúkol nás kávou, malinovkou a domácimi koláčikmi. Vďaka Bohu, že s otcom Štefanom najprv spomínali na svoje spoločné začiatky (otec Štefan ešte ako kaplán slúžil s Jeho Excelenciou) a ja som mal dosť času sa spamätať! Potom som sa s Jeho Excelenciou rozprával o sebe, porozprával som mu Miško o Tebe, Tvojej pani manželke, o našom pedagógovi, pánovi Bazalovi, jeho manželke, o celom DISMASE, „kto sme - čo sme“, čo robíme, čo sa teraz deje v Trnave a všade okolo nás!“

Foto: jeden z členov hrá práve na husliach. Celkovo nám zahrali 3 piesne a kapela RODS sa k nim pridala.

Foto: zdroj Katolícke noviny, december 2022: ,,MICHAL LIBANT, vedúci väzenského spoločenstva Dismas. Možno by som mal použiť slová ako pokoj, láska, rodina. A je to určite pravda a sú to krásne slová, ktoré všetkým od srdca želám. Moje skúsenosti mi však ukazujú, že práve tento krásny čas je intenzívnejšie potrebné venovať tým, ktorí sú sami, smutní a opustení. Vo väzniciach, ktorým sa prioritne venujem, sú práve takíto odsúdení. Preto každému z nich posielame anjelský list od detí z našich rodín. Deti dostanú mená odsúdených a 40 dní (až do Vianoc) sa každé jedno dieťa modlí za jedného konkrétneho odsúdeného. Tento rok posielame takto pozdrav 549 odsúdeným. Druhý list dostanú z americkej cirkevnej školy a tretiu obálku z detských domovov. Spomeniem len jednu reakciu z minulého roka: „Čítam a plačem aj viackrát za deň, je to pre nás neskutočný a nezaslúžený dar.“ Takže odpoveď na otázku, ako prežiť pekné a pokojné sviatky, pre mňa je spraviť druhým úsmev na tvári a dať im pocit, že nie sú sami.“

Svedectvo od Mareka S.(viď foto počas rozhovoru):,, Budem mať čoskoro 47 rokov. Píšem vám toto svedectvo, nie kvôli tomu, aby som sa chválil čo som prežil, ale aby som vás nasmeroval na jedinú správnu cestu, ktorá je určená pre každého, ktorý v živote urobil chybu alebo viacero chýb. Od 12 rokov som vyrastal len s otcom. Mama zomrela. Mala zdravotné problémy. Otec robil čo mohol, ale jeden človek nemôže vo výchove nahradiť dvoch. Po skončení školy som nikdy nenastúpil do práce a do mojich 30 rokov som odpracoval asi dokopy 2-3 mesiace. Bol som bystrý a peniaze som si vždy nejakým nelegálnym spôsobom zadovážil. Ale časom som začal okrem krádeží a podvodov užívať, vyrábať a predávať drogy. Dvakrát som bol predávkovaný, raz mi doktori ani nedávali šancu. Bol som trestaný a vyhostený z Poľska, Talianska, Česka a po 3 dvojročných podmienkach som skončil vo väzbe. Absolútne žiadny problém, aj tu sa mi darilo.  Ale uvedomil som si, že cesta, ktorou kráčam celý svoj život, nie je tá správna cesta. Veľa mojich „kamarátov“ to neprežilo a ešte väčšia časť skončila s veľkými trestami 10-15 rokov. Vždy mi hovorili ľudia z okolia „Marek tebe už ani Boh nepomôže.“ A preto som ho nechal ako poslednú možnosť. A tu jedinú a najlepšiu. Po amnestii som sa rozhodol ísť inou cestou. Prišiel som pred jeden kláštor St. Matky Terézie. V mojom vnútri a v slobode, sám pre seba, som povedal „Bože, neviem, či naozaj existuješ, ale ak mi pomôžeš, tak ti budem slúžiť celý život.“ Sestry ma prijali. A začali sa diať veci. Pokoril som svoju pýchu a nepozeral som sa viac čo si ostatní o mne myslia. V roku 2004, ako 29 ročný, som prijal sviatosť zmierenia a následne sviatosť sv. prijímania. V 2008 v Bosne v Medžugorí u bratov Františkánov sviatosť birmovania. Keďže všade naokolo mám len problémy, nikto okrem sestier mi nič neveril a zaslúžene. Bola mi ponúknutá možnosť ísť do Comunity Cenacolo. Nakoniec som sa rozhodol tam ísť, konkrétne do Chorvátska. Tam som ešte nebol trestaný. Strávil som v Comunite Cenacolo 4,5 roka. A žijem stále to, čo ma Comunita naučila. Modlitba, práca a priateľstvo. Bol som 2,5 roka v Bosne „Medžugorie“, rok v Chorvátsku a rok v Taliansku. Naučil som sa dobre tieto jazyky, v Medžugorie som si cez modlitbu našiel ženu. Zasnúbili sme sa v Na svätej hore v Levoči. Zosobášili sme sa v národnej Bazilike v Šaštíne. Máme dve dobré a slušné dcéry. Tento rok po 5 rokoch formácie sme svoje životy zasvätili do laického 3. rádu Sv. Františka. Žijeme už 10 rokov v zahraničí a snažíme sa žiť dobre a čestne v službe druhým ľuďom. Som vďačný Bohu a Panne Márii za všetko, čo mám a naozaj nič mi nechýba. Len občas Láska, pokora. Život s Bohom je život oveľa akčnejší ako kedysi život v temnotách. Žehnám vám, aby ste sa aj vy dokázali vo vašich srdciach rozhodnúť správne a na tejto ceste vytrvať. Nebude to cesta ľahká, ani jednoduchá, ale oplatí sa. Modlíme sa za vás a žehnáme vám, aby vaše srdce z kameňa sa stalo srdcom z mäsa. Odpustite si svoju minulosť a už sa nikdy neobracajte späť. Vás brat Marek. PS: „Nie všetci svätí začínali dobre, ale všetci dobre skončili.“ —  Jean Maria Vianney PS 1: Máte na cele Bibliu, čítajte ju!!! Nepoužívajte ju len keď dôjdu cigarety!!! PS 2. Nebojte sa!!! Nikto z neba múdry nespadol, všetko čo budete v Biblii čítať, pochopíte v správny čas.“

Foto: ručne robená pohľadnica, ktorá mi prišla od Soni z väznice v Sučanoch.

Príspevok Honzy Sucháneka kaplána väznice Rýnovice (viď foto s gitarou): ,,Odsouzení v rámci hudebního programu zacházení vytvořili s kaplanem píseň, která se zabývá otázkou pokání, pokory, ale i naděje. I pro kaplany to může být povzbudivé, že se dá pracovat s otázkou pokání i jiným způsobem – formou hudby. Odsouzení většinou rádi zpívají na duchovních setkání chvály, ale i jiné písně. Pokud se složí dobrý text, který vede k zamyšlení, pro případný rozbor s kaplanem, můžeme objevovat nové cesty evangelizace.“

Foto: Vězňova zpověď - Věznice Rýnovice (Official Video)

Foto: Miroslav (náš člen) v doprovode príslušníka v klipe

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=R_eIA_xeKxQ

Časť listu od Mikuláša z väznice BB- Kráľová ako reakcia na Anjelsky darček: „Veľmi ste ma potešili a  ďakujem že ste mysleli na moje deti. Verte alebo nie, ja som silný chlap, ale rozplakal som sa, lebo ešte nikto a nikdy takto nespravil pre mňa a pre moju rodinu. Takéto veľké potešenie, ďakujem.“

Dňa 18.12.2022 som bol po 3 rokoch vo väznici v Ružomberku (viď foto). Strašne som sa tešil a, chvála Pánovi, to vyšlo. Boli 3 skupiny a na každej som ohlasoval, ako Ocko-Boh počuje vaše modlitby a chce konať. Len niekedy sa mu nedáme tak, ako si to zaslúži, lebo On chce celé naše srdce, nie len kúsok.

Časť listu od Ľubomíra z väznice Ilava: „Robíte niečo, na čo mnohí nemajú ani silu ani odvahu. Za to Vám veľká vďaka. A ešte to robíte aj veľmi dobre. Za to Vás veľmi obdivujem, pretože nie je nič krajšie ako pomáhať tým, čo to naozaj potrebujú!“

Časť listu od Ľubomíra z väznice v Levoči ako reakcia na prílohu o generálnej sv. spovedi: „Vieš, nikdy som necítila nášho Pána Ježiška v srdci ako teraz, keď som bola na generálnu spoveď. Veľmi mi to pomohlo, vďaka Tebe braček. Teraz 24.12. mám sväté prijímanie, ale už asi nestihnete prísť, čo by som bola veľmi rada. Vieš, sú Vianoce a ja som od svojich detí ešte list nedostala, ale ja im prajem všetko dobré a Božieho požehnania. Tak čítam ďalej Sväté Písmo, modlím sa ruženec a čítam knihu Medžugorie, mal si pravdu, je veľmi pekná.  Braček, ďakujem za darčeky.“

Zdroj: https://www.ordinariat.sk/traja-pastieri-koledovali-v-uvtos-hrnciarovce-nad-parnou/

Foto: Traja pastieri koledovali v UVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Čo ma, ale najviac hreje pri srdci bola skutočnosť, že to čo sme začali v Leopoldove pred viac ako 7 rokmi tak tu sa pretavilo do tej istej služby. Použijem k tomu oficiálny text:,, Príprave na hudobné a dramatické pásmo venovali odsúdení náležitú pozornosť počas stretnutí krúžku Biblická škola.“  Biblickou školou to všetko začalo.

Príspevok Kovalchuk Roman z Ukrajiny (foto povolávací rozkaz), kde sa stretáva zázračne s bývalými odsúdenými a svedčí im o Dismase: „[12. 12., 5:49] Roman Kovalchuk Plzen Bory Dismas: Dobre ránko! Setkaní začalo s díkuvzdaním, za co dekujeme...slzy na oči a radost v srdci, kluci jeden po druhém začali vzdávat Bohu díky za to, že dal obstát v pokušení, ihned první, který se vratil z vyhnanství, dekoval Bohu, že obstál, když nabídli kšeft s registrací nejakého pochybného auta, 500$ doláru, ale říka, stal na koleno pred Otcem, poprosil rady, co má delat, kde ma vzít sily, aby obstál a pomoc prišla a lehko se toho vzdal a vzdal se aj myšlenek predat ten kšeft nekomu ze známých a vydelat aspon maličkost, vítezství Pána a za krátku dobu dostal dar, permanentku do vip posilovny. Dekovali za vysvobození z drogovej závislosti, za silu a možnost kráčet v čistote. Zvlášť silne svedectví holky, která se vrátila z Izumu, je to mesto vedle Charkova. Které je krátce po vysvobozeni, dekovala za probuzení mezi lidmi, kterí prošli bidamy okupaci, jaký živý zájem mají o Boha o svaté písmo, spustu otázek, co do vstahu z Ježišem“

Foto: zavraždený Jurij. Aktuálne mi Roman písal, že sa mu podarilo pracovať v medzinárodnej organizácii, poslal mi video z chvál a povolávaci rozkaz, ktorý dostal pred cca 2 mesiacmi a nejakým zázrakom ešte nie je právoplatný.

Časť listu od Jiřího z väznice Přibram: „Tak nejdříve Ti musím moc poděkovat za dopis, za Nový Zákon, ale hlavně za ty dva obrázky od dětí, ty mě fakt dostaly, po dlouhé době mi tekly slzy, byla to fakt síla, takže ještě jednou díky Tobě i dětem! Michale, s tou zpovědí mám zatím problém, pác k nám do věznice nedochází kněz, paní kaplanka s tím skusí něco udělat, tak se uvidí časem, ale moc bych si to přál a myslím, že to moc potřebuji. Jinak Ti musím říct, že od té doby co jsem se začal modlit se mi neskutečně daří, úspěšně jsem absolvoval program TOXI a dostal jsem se na venkovní nestřežené pracoviště, což je totální pecka! Cítím se celkově dobře a celá moje rodina má ze mě velkou radost! V úterý 13.12. jsem měl návštěvu, po dlouhé době viděl svoji maminku a svoji dceru Vanesku, tři hodiny mi dcera seděla na klíně a všichni jsme byli moc šťastní. Příteli můj, pro někoho by toto všechno bylo malé štěstí, ale pro mě to jsou velké zázraky, za které zase musím poděkovat Tobě, protože to Tys mi ukázal cestu k Bohu.“ Následok úprimného odovzdania sa Bohu a Jeho požehnanie.

Foto: Daniel  väznica Ilava pri natáčaní reportáže z Nemeckej televíznej stanice ARD

Ako sme na začiatku NL uverejnili príspevok o ,,Superstar v Ilave“ tak to zorganizoval Daniel , ktorý ma požiadal v liste o vybavenia Ega do poroty(viď foto časť listu). A na Chválu Pána sa to aj podarilo.  No a práve aj jeho aktivity a gospel kapelu si všimli v nemeckej televízii ARD a pred Vianociam prišli do Ilavy (viď foto).

Príspevok Dávida Janočku: „Dňa 24.12 sme boli slúžiť v Leopoldovskej väznici. So mnou boli bratia Likavčanoví z Oázového spoločenstva a Matúš Šoka zo spoločenstva L'múry. Ja chodím do väzníc so spoločenstvom Dismas okolo 4-5 rokov, no nikdy som nebol v Leopoldove a bola to moja najväčšia túžba. Prísť ohlásiť Krista a zarapovať na mieste, kde naše spoločenstvo vzniklo. Asi pred mesiacom sme už mali ísť, ale diabol nám to nakoniec zrušil, z čoho som bol smutný. No keď prišla táto ponuka, vedel som, že Boh plánoval niečo väčšie v oveľa väčší deň. Zlý útočil aj na Vianoce, keď od rána mi napríklad menila sa navigácia, či som zle odbočil, aj keď tú cestu do Leopoldova som poznal už skoro naspamäť. Chcel ma vykoľajiť, no ja som sa snažil držať modlitby. Keď sme tam vstúpili, akurát tam bol aj na návšteve minister spravodlivosti, ktorý bol práve na odchode. No ako nás videl, prihovoril sa ku nám a po dvoch piesňach, ktoré sme si s ním zahrali vonku za bránou, nám povedal, že je na nás hrdý. Ja som mu na oplátku povedal, že sa zaňho modlíme (preto vás bratia a sestry povzbudzujem spomenúť si aj na našu vládu vo vašich modlitbách). Najprv sme mali ísť na doživotné tresty. No cestou nás ostatní odsúdení zastavovali a prosili o spoločnosť. Tak sme sa zastavili na dvakrát na chodbe (viď foto Dávid v šiltovke) a chválili sme spolu s nimi, ako sa len dalo. Tie momenty ma prenikali, keď plná chodba chlapov spievala „Ježiš je pán“. Na doživotných trestoch nás kaplán viedol bohoslužbou slova a my sme ho doprevádzali chválami. Nebol to taký dlhý a intenzívny čas, ale keď sme odchádzali, chlapi chceli, aby sme prišli znova a na dlhšie a verím, že sa to aj podarí. Keď sme prišli do telocvične, kde mal byť hlavný program a omša, spomenul som si na Michalove svedectvá z pinpongárne, kde to celé začalo a uvedomoval som si, že práve stojím na tom mieste. Stále som sa v Duchu modlil. Prišlo 130 odsúdených a to malo prísť len 100. Prebehla slávnostná vianočná omša (foto) a po nej sme mali mať ešte pol hodinu program. Zlý začal vymýšľať a počas toho, ako sme hrali prvé piesne, veľa odsúdených nás nepočúvalo a vyrušovalo, čo nebola najlepšia odozva pre nás, ale my sme vedeli, komu sme v tom momente hrali.

Po druhej piesni a veľkom hluku som zrazu zobral mikrofón a začal som hovoriť o Dismase a o tom, ako nás Boh vedie. Zrazu všetko utíchlo. Videl som hlad, iných zase ako z toho čerpali každé slovo a niektorí sa len divili. Boh tam bol mocne s nami. Sám som sa držal, aby ma nepremohli slzy. Ako som dorozprával, Adam vedľa mňa len pustil rapový beat a ja som začal kázať v rýmoch. Atmosféra zrazu bola opäť hlučná, ale tentoraz všetci sme boli zjednotení pre jeden cieľ, kedy sme hudbou prežívali Božiu blízkosť a radosť. Na konci som ich povzbudil, že verím že Leopoldov bude opäť silno horieť v Duchu, ako pri jeho vznikoch. Keď sme skončili, veľa odsúdených bolo dotknutých a vraveli mi, že zažili niečo silné. Toto všetko konal jedine Boh. Naplnení a povzbudení, no zároveň vyčerpaní, sme po siedmych hodinách vyšli z leopoldovského hradu, no všetci sme vedeli, že lepšie sme vianočný deň prežiť nemohli. Chvála ti, Pane, za možnosť slúžiť, za mojich bratov, ktorí so mnou slúžili a za vás, ktorí ste sa modlili a držali nám chrbáty. Amen“

Foto: balenie AD (anjelské darčeky), 7 víkendov, 337 balíkov

Foto: balenie AL, USA, detské domovy rod. Protúšová

Foto: L'múry pomáhajú s balením v 3. fáze          

Foto: balenie NL, Jožko Šiška kompletizuje a všetko posiela

Misia I: predstavujeme jeden projekt, aktivitu pre teba: Anjelská sviečka: je za zomrelého člena Dismasu resp. aj jeho rodinného príslušníka. V prípade, ak prejaví záujem, bude zapálená sviečka v kostole a pomodlí sa korunka Božieho milosrdenstva za zomrelého.

9.1.2023     Boh Ťa žehnaj, drahá sestra v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.80