PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi,

Začal by som s uverejnením oficiálnych textov a fotografii vo väzniciach, v ktorých sme boli za posledné obdobie.

Foto: Zdroj:https://www.vscr.cz/organizacni-jednotky/veznice-pribram/clanky/detail/rapper-ego-ve-veznici-pribram-aneb-neni-straka-jako-straka.: „PŘÍBRAM 11. listopadu 2022 (VSČR) – Na konci měsíce října navštívil Věznici Příbram pod záštitou Slovensko–českého vězeňského společenství DISMAS JUDr. Michal Straka - rapper - známý pod uměleckým jménem Ego. Poděkování patří Michalu Strakovi, Michalu Libantovi (Dismas) i celému technickému týmu za obětavost vážit dalekou cestu ze Slovenska na krátký koncert, který by však měl mít velký dopad na mínění a postoje vězněných osob při zamýšlení nad svým dosavadním životem a plány do budoucna.“  

Foto: Zdroj https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/v-mesiaci-november-sa-v-ustave-na-vykon-trestu-odnatia-slobody-pre-mladistvych-sucany-koncertovalo: „Hudobná skupina ALIVE si pre odsúdených pripravila pásmo s tematickým zameraním na chválové piesne. Počas koncertu zaznievali piesne, ktoré boli dopĺňané hovoreným slovom v spolupráci s hlavným predstaviteľom spoločenstva DISMAS Michalom Libantom. Texty piesní mali prítomných priviesť k zamysleniu sa nad sebou a uvedomeniu si dôležitosti duchovnej viery. Pred začatím samotného hudobného vystúpenia, odsúdení absolvovali omšu pod vedením dekana mjr. PhDr. Juraja Malého, SDB. V dopoludňajších hodinách sa na koncerte zúčastnilo 51 odsúdených žien a poobede 21 odsúdených mladistvých a 45 odsúdených mužov zaradených do diferenčnej skupiny „B“. Spätná väzba od odsúdenej prítomnej na koncerte: „Krásny duchovný zážitok, pri ktorom si človek uvedomí silu svojej viery. Texty piesní sa dostali hlboko do našich sŕdc a poskytli nám blaho, a pokoj na duši. Príbehy, ktoré nám rozprávali boli zo života ľudí. Spievali sme s nimi a atmosféra bola výborná. Myslím, že ženy, ktoré nie sú veriace, sa zamysleli nad tým, že viera nie je zlá.“

Časť listu od Miroslava z väznice Ilava – doživotné tresty: „Máme jednu úžasnú p. pedagogičku a neuveríš, aké máme aktivity od zhruba začiatku septembra.  Zídeme sa na kultúrke a modlíme sa! Keď sa o tom ešte len hovorilo, ani som veľmi neočakával, že sa to niekedy zrealizuje. Doteraz sme sa takto stretli už 3x, a to v zostave – Jožko, Miloš, naša p. pedagogička  a ja.“ Neskutočné a nádherné, tak toto je ovocie modlitieb, len tak ďalej.

Príspevok Tomáša Molnára (viď foto balenie 550 zásielok pre členov za múrmi väznice): „4.11. boli u nás vo ZV Lámačské chvály, super. Už len to, že volali v utorok večer, že sa uvoľnil termín a rýchlo a s Pánovou pomocou sa všetko podarilo zorganizovať za 2,5 dňa. Takisto služba pri skladaní NL bola veľkým požehnaním, nakoľko som to robil spolu s dievčatami zo spoločenstva sv. Zdislavy. (vid obr.)

A Ocko mi dal aj navyše službu, keď mám voľno, chodím pomáhať a predávať do kresťanskej predajne Salve Regina, kde sa starám o zákazníkov, predávam knihy, ružence, proste všetok kresťanský tovar. Je to výnimočné... A najkrajšia služba pre mňa a vymodlený sen, pracujem v rehabilitačnom centre, kde sa starám o pacientov ako sanitár. Práca nádherná, plná požehnania. Pretože v tých chorých, nevládnych je najviac cítiť prítomnosť nášho Pána Ježiša. A po službe sa Ho vždy opýtam, či som Ho dobre prebalil, dobre osprchoval, či som mal pre Neho pekné slovo, či som nešiel s Ním rýchlo na vozíku... A zatiaľ nič zlé nepovedal, tak je určite spokojný. Je to môj Pán a môj Boh.“

Foto: Dňa 10.11.2022 väznica v Dubnici, kde Ego pozval rapera, ktorý na Michalovo prekvapenie mal kresťanské piesne. Výborne, ďakujeme.

Foto: Dodo a Marek Z. Zdroj https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/michal-straka-alias-ego-v-uvtos-dubnica-nad-vahom

Pred dvoma týždňami sme boli navštíviť a povzbudiť práve v tejto väznici a Norbert prišiel za mnou a povedal mi, že má ďalší proces a hrozí mu 10 rokov a že to je nemysliteľné. Pomodlil som sa za neho a vedel som, že to je opica, ktorá chce, aby začal nedôverovať Bohu, ale aj naše spol. Dismas sme sa za to modlili a tu je jeho odpoveď po dvoch týždňoch.

Časť listu od Norberta z väznice Banská Bystrica - Kráľová: „Zo srdca ti ďakujem, že si mi pomohol vymodliť u nášho Boha Ocka milosť. Z desiatich rokov, čo mi hrozili, som dostal šesť mesiacov. Sám tomu stále neverím a netuším, čo sa stalo. Bol to neštandardný proces, osobne ti porozprávam.“

Foto: počas nahrávania videí pre Dohovor za rodinu, ktoré budú vysielané na kanály YouTube. 12 blokov týchto svedectiev bude zverejnených priamo na ich stránke.

Pred nejakým časom sme spomínali v NL, že  sa v Hrnčiarovciach modlia na oddiele už 10 členovia a dnes som dostal takýto list. Časť listu od Emanuela z väznice Hrnčiarovce: „Pravidelne sa večer stretávame na odd. a spolu o 20.00 hod. sa modlíme všetci. Trvá to niekedy až do večierky. A s pánom pedagógom sa každý piatok v telocvični stretávame všetci, kto je v spoločenstve DISMAS z celého ústavu s mojím pedagógom Bazala Václav a chlapci, Brigadýr.“ Počet členov v Hrnčiarovciach je 33. A list pokračuje: „Je to úžasný pocit sa modliť, čítať Božie slovo, veľmi ma to mení k lepšiemu rozmýšľaniu. Prečo som skôr nepoznal.“ No a s týmto výrokom „prečo som skôr nepoznal tento pokoj, túto lásku, teda Ježiša“ nemožno nesúhlasiť. A raz mi pred 6 rokmi jeden odsúdený v Leopoldove povedal, že keby to vedel, túto Pravdu, v 14-rokoch, nestalo by sa mu toto.

Príspevok Matúša Šoku (viď foto L'múry v charite v Čadci 12.11.2022): „PBJK, chcel by som sa s vami pozdieľať o veľmi zvláštnom, ale krásnom Božom vedení, ktoré sme s našim spoločenstvom L'múry zažili počas víkendu s birmovancami v Čadci. Keď sme pripravovali tento víkend, dozvedeli sme sa o tom, že v charitnom dome v Čadci žije Simonka, ktorá bola predtým vo väznici v Sučanoch. Chceli sme ju aj ďalšie dámy z tohto zariadenia navštíviť, ale keďže sme to tam nepoznali, nemohli sme nič sľúbiť. Naše obavy o tom, ako sa to celé podarí, boli ale úplne zbytočné, pretože sme boli ubytovaní v susednom dome, takže nám cesta tam trvala asi minútu. Počas spoločného času ma veľmi oslovila Simonina otázka, ako sa učíme žiť s Bohom po veľkej životnej kríze. A na túto otázku sme nevedeli dosť dobre odpovedať, pretože nikto z nás nebol vo väzení a všetci pochádzame z tradičných kresťanských rodín. Veľmi ma to ale oslovilo pre náš víkend s birmovancami, pretože v ten večer oni odovzdávali svoj život Bohu a ťažké osudy odsúdených sú príkladom toho, ako to bez Boha dopadne. Vrátim sa ale ešte späť k nášmu koncertu. Bol to opäť raz čas, z ktorého sme my sami viac dostali, ako sme dali našou službou.“

Príspevok Jakub Slaninka (viď foto pri väznici Hrnčiarovce 13.11.2022): „Stretnutie s odsúdenými v Hrnčiarovciach bolo pre mňa naozaj silné… Atmosféru, ktorú som tam cítil, a ktorá bola “hmatateľná”, by som nazval prebudením vo väznici. Spolu sme plakali a spolu sme sa radovali a spievali. Pri poslednej piesni “Nad týmto miestom znie nová pieseň nádeje, že nič nie je nemožné tým, ktorí veria” sa väzni spoločne postavili a začali chváliť Boha. Spievali z plného hrdla a mali pozdvihnuté ruky k nebu…. Nebo na zemi. Na konci prišli všetci poďakovať. Medzi nimi bol aj jeden muž, ktorý mi podal ruku a ako ostatní poďakoval, no poprosil ma o modlitbu, pretože má epilepsiu. Tak som sa za neho hneď na tom mieste začal modliť. Hneď za ním ma oslovil ďalší odsúdený s prosbou o modlitbu za jeho sestru. Boli naozaj otvorení a zlomení, ako som bol aj ja… Mal som úplne zlomené srdce pred Ježišom. Vykonal tam niečo špeciálne… Stretol som tam aj muža, ktorého som spoznal, ešte keď bol na slobode. Keď som ho zbadal, obaja sme sa rozplakali a boli sme neskutočne šťastní, že sa vidíme. Chodili sme totiž do rovnakého kresťanského spoločenstva. Bolo to neskutočným požehnaním pre nás oboch, že sme sa mohli stretnúť aj napriek okolnostiam, a že sme si mohli, ako bratia povedať, že sa máme radi, a že na seba myslime v modlitbách. Verím, že Pán má s odsúdenými ešte veľké plány a viem, že ich veľmi miluje.“

Foto:15.11.2022 zavítal Michal Straka -EGO aj do Gymnázia v Hlohovci, kde sme ho ako spoločenstvo pozvali a nakoľko program bol pre celú školu, pozvali sme aj Adama Likavčana a Jakuba Slaninku a zaspievali s Egom pieseň ,,Aké je dobré“ a potom spievali na úvod a na konci piesne chvál. Jakub hovoril aj svedectvo z väznice, ktoré zažil predtým.

Časť listu od Václava z väznice Rýnovice: „Píšeš, že ste se modlili s rodinou na kolenou před cestou do Medžugorje. To mě dojalo k slzám bez smíchu, jsem moc vděčný a děkuji všem a Mé rodině a vyprošuji Vám mocné Boží požehnání ve jménu Pána Ježíše Krista, amen. Ale další svědectví bráško Michale o tom, když Ty bojovník Krista Ježíše Pána někam přijedeš, nebo jdeš na kolena: svou přítomností v Kristu otřásáš i „zamrzlím“

křesťanstvím člověka (mě) a na kolenou modlitbou se spojíš ve stejném úmyslu s dalším bratrem Viktorem  z Mladé Boleslavi, (napsal v autorství s otcem Štěpánem  „Cikánské evangelium“), který se modlil, aby mě přijala Svatá Panna Marie, naše nebeská Maminka do svého Nepoškvrněného Srdce. A to přesně v době, kdy já studuji Mariánská zjevení. No Michale, také jsem studoval rekolekce otce Dominika Chmielewského  a díky Vašim modlitbám to kázání  otce Dominika zasahovalo mé srdce a tak dnes prosím Matku Boží, Svatou Pannu Marii, aby mne přijala do svého Nepoškvrněného Srdce.  Nejdříve jsem ale šel do svátosti smíření – do zpovědi a vyznal jsem poprvé v životě i hříchy, které jsem nevyznal nikdy a to se stalo teď ve středu na Mši Svaté a už mohu prosit o přijetí do Srdce Nepoškvrněného, chvála Bohu a díky Tobě a Vám  a bratru Viktorovi, amen.    A bráško Michale, útoky zlého zesílili, ale patřím Vítězi víťezů, Králi králů, Ježíši Kristu Pánu a tak to nevzdám a dále a víc budu prosit v modlitbách o lásku Svaté Panny, o přijmutí do Neposkvrněného Srdce Marie, neboť Ona přivádí k Ježíši a do nebe, amen.“ 

Foto: Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Hladovka, Orava, Slovensko, počas ľudových misií dňa 16.11.2022.

Časť listu od Róberta z väznice Sučany: „Z anjelského darčeka budú mať určite oveľa väčšiu  radosť. Ste skvelý, ani neviem, čo viac na to napísať, ďakujem Bože!!! Chcel by som sa podeliť o svedectvo. Takže sme vo výkone ešte dvaja bratia tu spolu v Sučanoch. Tretieho brata nám 26.10.2022 prepustili na podmienečné prepustenie. No ani si to Pé-pečko podávať nechcel, nakoľko sme recidivisti všetci traja. Nakoniec som mu ho napísal podľa vzoru, ktorý ste mi vy, Michal, poslal. Keď som ho napísal, pomodlil som sa a dal som ho bratovi. On bol na inom oddiele, ale sme sa stretávali na vychádzkach, aj v robote. No on to napísané P.P. hodil do skrinky a nechcel ho hodiť do pošty.  Nakoniec som ho prehovoril, aby to už odoslal. Popravde, neveril som, že ho pustia. Silná recidíva a tento rok v marci to nevyšlo mne. Ale stále ma dačo tlačilo k tomu, aby to skúsil. No skúsil to. Modlili sme sa aj on, aj ja, aj chlapci, ktorých mám na izbe. A viete čo? Pán Ježiš nás vyslyšal, lebo jeho pustili a odpustili mu až 2 a pol roka. Takže, bratia a sestry, aj keď si myslíte že je niečo nemožné, treba prosiť Boha Otca a viac Mu ďakovať, lebo u Neho je všetko možné, amen. Chvála Tebe.“ Už k tomu len dodám, že jeho brat bol už 11x súdne trestaný. Už chápeš, že Boh prepustí, koho chce!

Foto: obálka od Jána, väznica Banská Bystrica    

Foto: kapela RODS, väznica v Želiezovciach, Slovenská republika počas evanjelizácie spol. DISMAS.

Foto: obálka od Zoltána, väznica Opava; kresba od Jozefa, väznica Ilava; obálka od Ľubomíra z Dubnice

Časť listu od Jána z väznice Mírov: „Jmenuji se Honza, je mi 25 let a sedím za vraždu ve věznici Mírov. Poprvé jsem se o Vás dozvěděl, když jste uspořádal perfektní koncert Ega u nás ve věznici. Bylo to skvělé oživení! Děkuji Vám. Vzpomínám si na jednu situaci, která dokládá jak chytře šíříte Slovo Boží. Já jsem věřící, ale je tady spousta lidí, kteří mají postoj typu „kdyby jsi věřil, tak nepácháš“, a právě jeden z nich mi po koncertě řekl, že je rád zato, že se za něho Ego pomodlil. (díval se z okna z cely) Od Ega se mi nejvíce líbí píseň  „Žijeme len raz“, která mě inspiruje/motivuje už jem svým textem. Moc se mi líbily Vaše dojemné příběhy, které jste vkládal mezi písně, protože se velie dotkly mého srdce (myslím, že nejen mého). Už nevím, který to byl, ale při jednom příběhu jsem si mnohem více uvědomil jak moc je důležitý lidský život a co musí být pro matku ztratit dítě. Načož jsem zase začal přemýšlet o důstojné omluvě pozůstalým. (Nejdříve jsem se k činu priznal, ale poté jsem měl obhájce, který měl „taktiku“  vinu popírat, takže ikdyž jsem se chtěl omluvit a doslova jsem cítil povinnost projevit sebereflexi, „nemohl jsem“. Pozůstalí dostali pouze formální dopis ve kterém bylo, že mě mrzí tato nešťastná událost a můj podpis, což považuji za dosti nedůstojné a nemravní. Pamatuji si, že jsem dokonce napsal dlouhý omluvný dopis – až po soudech – a poslal jsem ho paní obhájkyni ke kontrole. Řekla mi, že je hezký, ale že se ještě omlouvat nebudu, protože bude ještě Dovolání,....... a dopis mi nevrátila. Po Vašem koncertě následovala stejná situace. Stále jsem cítil potřebu se omluvit, ale nechtěl jsem jít proti obhájci, který to nechtěl.)V práci se ke mě dostala Vaše „brožurka“, kde jsem si znova připomněl  koncert u nás a znova jsem četl příběhy ve kterých je tolik dobra, že jsem si řekl: „Už dost!“ Bůh Vám žehnej, zato co děláte pro lidi. Rozhodl jsem se, že udělám to co já považuji za správné, i když to  ostatní/někdo za správné nepovažuje. „Žijeme len raz“. Omluvím se. Udělal jsem strašlivou věc, která mě moc mrzí a nedokážu si představit co prožívají pozůstalí (když vím jak moc chybím své mamce a to jsem „pouze“ ve vězení), kteří přišly o tak blízkého člověka, natož když si o mě určitě myslí, že jsem bezcitný vrah díky způsobu obhajoby.Už jsem si napsal návrh omluvného dopisu, který bych chtěl poslat, ale začali mě  napádat otázky typu: „není příliš pozdě(je to 2,5 roku)?“, „neublížím jim tím ještě více?(otevřu starou ránu)“, „přijmou moji omluvu (jsou věřící)?“ atď.  Proto, pane Libant, chce Vás poprosit zda by jste se mohl pomodlit za duši zemřelého (Peter Stanay), za pozůstalé (brat Tomáš Stanay, matka Gabriela Stanayová), aby mi dokázali odpustit a za mě abych i přes pochybnosti vzal odvahu a omluvil se. Vím, že jsou ze Slovenska (bydlejí Súlovská 15, Košice) jako Vy, a proto mě napadlo, že dokážete lépe přemýšlet jako oni. Myslíte si, že je to dobrý nápad? O upřímné omluvě pozůstalým  jsem se dřívě bavil hlavně se svou bývalou přítelkyní (po Vrchním soudu jsme se rozešli, protože mám dlouhý trest, ale je to úžasná žena a moc jsem ji miloval. Paradoxně můj pobyt ve vazbě ještě více prohloubil náš vztah, ještě více jsme si jeden druhého dokázali vážit a zjistil jsem, že mám víc skvělejší ženu než jsem si myslel) a Vás dlouho neznám, ale i tak Vám důvěřuju, víc než některým lidem, které znám déle. Nevím zda by to bylo možné, ale s vězeňským kaplanem jsem se bavil i o možnosti setkat se po propuštění s pozůstalými, což bych rád uskutečnil, pokud by měli zájem. Chci Vás poprosit/požádat o radu, o Váš názor, popřípadně o pomoc pozůstalé kontaktovat či o cokoliv co uznáte za vhodné.

Foto: Väznica Banská Bystrica - Kráľová, biskup Rábek udelil sviatosť birmovania trom odsúdeným aj z nášho spoločenstva.  Zdroj: https://www.zvjs.sk/sk/aktuality/biskup-frantisek-rabek-navstivil-uvtos-banska-bystrica-kralova

Časť listu od Ľubomíra z väznice Dubnica: „V prvom rade ti musím pekne poďakovať za tvoj pekný list, vždy tvoj list mi dáva veľkú energiu a osvieti ma a dáva mi veľkú nádej a chuť do života. Poslal si mi krásne foto toho anjelského darčeka, ktorý chceš poslať môjmu synovi Nikolaskovi. Ja som zatvoril na chvíľu oči, keď som videl tú fotku toho darčeka „a cítil som neopísateľný krásny pocit radosti“ a v tej chvíli som normálne cítil prítomnosť nášho Ocka, Pána Boha, a povedal som si, že Ocko nás ľúbi „tak, ako my Ho ľúbime“. Je krásne byť veriaci, „nikdy krajší pocit som necítil“, som šťastný, že mi Boh otvoril srdce. Miško, chcem ti povedať, že nikto za ten čas mi taký darček nedal ako spoločenstvo Dismas.“

Foto: 17.11.2022 Kostol Všetkých svätých, obec Rabčice počas svedectiev, kde sme boli zavolaní slúžiť mladým.

Foto: 22.11.2022 utorok, kostol Ducha Svätého počas sv. omše so špeciálnym pomazávaním olejom - relikviou sv. Šarbela, ktoré dával dekan Jozef Schwarz a emeritný exorcista Matúš Marcin, ktorý bol už s nami vo viacerých väzniciach a jeho prednášky a skúsenosti z duchovnej oblasti sú pre normálneho človeka nepredstaviteľné.

Foto: 24.11.2022 štvrtok, Centrum pre deti a rodiny Trnava (bývalý detský domov). Boli sme pozvaní, aby sme spravili prednášku a svedectvá o tom, že Boh dáva šancu všetkým. A viem, že niektoré deti majú vo výkone trestu aj rodičov a moja manželka deň pretým zorganizovala balenie 40 darčekov práve pre tieto detičky, aby aj oni vedeli, že sú milované a chcené, a že nám na nich záleží.

Príspevok Martiny Krchňakovej, riaditeľky detského domova (viď foto): „Stretnutie s pánom Libantom zo spoločenstva Dismas bolo pre deti v starostlivosti Centra pre deti a rodiny Trnava (detský domov) veľmi silným ľudským i duchovným zážitkom. Viaceré deti z nášho centra majú, alebo mali svojich rodičov či príbuzných vo výkone trestu a aj preto sa živo zaujímali o priblíženie života ľudí, ktorí, v dôsledku svojich skutkov a rozhodnutí, stratili slobodu. Deti často prirodzene chápu veci, ktoré dospelým mnohokrát treba pripomínať a samé prišli k záveru, že aj v ľuďoch odsúdených (často za veľmi ťažké zločiny) je, pod hrubým nánosom zranení a z toho vyplývajúcich prejavov, skryté dobro a láska. Deti tento odkaz prijali veľmi spontánne a prirodzene, prostredníctvom návštevy pána Libanta dokázali precítiť, že prostredníctvom viery je možné meniť aj tie najtragickejšie ľudské osudy a prepisovať i tie najbolestivejšie príbehy. Rovnako ako u odsúdených aj u detí z detských domovov dokáže náš nebeský Otec zmeniť zlo na dobro, žiaľ na radosť a otroctvo na slobodu. Naše deti majú ťažké životné príbehy a práve povzbudenie od pána Libanta v nich upevnilo vieru, že aj ich a ich rodiny môže Boh uzdraviť a aj ony môžu prežiť požehnaný život, hoci majú do neho veľmi ťažký štart. Slová pána Libanta v našich deťoch i dospelých zanechali silnú emóciu, ktorá v nás bude ešte dlho rezonovať. Veríme, že toto stretnutie bolo riadené priamo našim najvyšším Oteckom a mamičkou Máriou. Ďakujeme zo srdca a odkazujeme všetkým ľuďom, ktorí stratili svoju slobodu, že naše modlitby smerujú k nim. S láskou sa všetkých 70 detí, mnohí zamestnanci s rodinami a aj pani riaditeľka s rodinou, zapojili do projektu Anjelský list. Drahí priatelia, modlíme sa za vás každý deň. Veríme, že naše úprimné modlitby a obety použije náš Pán pre Vaše dobro. Požehnané najkrajšie vianočné sviatky Vám s láskou prajú deti a zamestnanci detského domova v Trnave.

Príspevok sociálneho pracovníka z detského domova: „Prednáška pána Libanta zo spoločenstva Dismas, ktorá sa uskutočnila v CDR Trnava sa ma ako človeka dotkla, napriek faktu, že sa nehlásim ku katolíckemu náboženstvu. Z pána Libanta bolo cítiť hlbokú a úprimnú ľudskosť a vieru v dobro človeka, ktoré sa nachádza aj v tých najtemnejších hlbinách ľudskej duše. Bolo cítiť, že  nachádzanie svetla v hlbinách nie je len jeho vnútorným nastavením, ale i  človečenským poslaním. Vnímam to tak, že činnosť prináša nádej, vieru a v konečnom dôsledku i slobodu na miesta, kde tieto tri dôležité aspekty ľudskej existencie často nie sú prítomné.

Foto: väznica Ilava z augusta 2022, vystúpenie Ega na doživotných trestoch s členmi. Prinášame ti túto fotku, nakoľko až teraz bola zverejnená na oficiálnych stránkach, ale oplatilo sa, lebo fotky z doživotných trestov sú rarita.

Foto: 25.11.2022 Oščadnica, kultúrny dom, Live Stream LCH počas svedectiev nášho spol. DISMAS

Príspevok Simonky Gregorcovej (na foto prvá rada v ružovom), DOM CHARITY SV. GIANNY, ČADCA 26.11.2022: „Na charite včera som cítila, že veľa ľudí sa to dotklo, čo sa dialo a ďakovali a ja som im povedala neďakujte mne ale Pánu Bohu a ujovi Michalovi a jeho spoločenstvu. Fakt bolí dojatí, niektorí aj plakali potom, takže naozaj vďaka. A keď náhodou budete zas nejakú akciu... hocikoho, tak myslíte aj na nás, na charitu. Budeme vám vďační, či to boli L'múry alebo to, že ste tu boli včera, kľudne nám tu hocikoho môžete poslať, my sa len potešíme. Poviem vám aj ja pravdu, ja som mala už dlhodobo problém odpustiť mojej biologickej mame, dlho som stým bojovala, ale sama nechápem. Prišiel na mňa ten pokoj a padol mi kameň, lebo aj spovedala som sa z toho a zakaždým som cítila, že som úplne neni tak vyspovedaná, ako by som chcela. Stále ma to ťažilo, ale po tej modlitbe som sa cítila fakt ľahká a posunulo ma to ďalej. Je to ťažké neodpustenie, ale dokázala som to a zistím vám, kto to ešte pocítil a vďaka.

Časť listu od Alexandra z väznice Banská Bystrica: „Keď som im rozprával o Ježišovi Kristovi, tak ma aj zbili, že aby som im dal pokoj, že aby som im nekázal rozprávať o Ježišovi Kristovi. A keď ma zbili, dolámali mi čeľusť. Tak som

 bol až v Trenčíne, mal som drôty v ústach, pil som cez slamku.“

Ako som čítal tento list, mal som v srdci Mt 22,1-14 a hlavne verš 6: „Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.“

Príspevok Eli z USA: „Pred rokom mi bolo na Vianoce podarované až do USA cd Dismasu z Lámačských chvál. Priznám sa, že mi trvalo pár týždňov, kým som si ho vypočula. Nevedela som, čo mám očakávať. Netušila som, že svedectvá na tomto CD sa ma tak hlboko dotknú a spustia doslova lavínu emócií a udalostí v mojom živote. Vyhľadala som si všetky dostupné informácie na internete o Dismase a nemohla som prestať na príbehy členov Dismasu, zázraky, obrátenia a uzdravenia myslieť. Cítila som neskutočne hlboké vnuknutie a túžbu kontaktovať Dismas. Bol to Boží hlas, ktorý mi doslova nedal pokoja celé dní. Dismas je teraz súčasťou života mojej rodiny a aj našej školy a sme za to Pánu Bohu nesmierne vďační. Práca na kresbičkách a listoch pre bratov a sestry z Dismasu nás vytrhne zo zamerania sa na seba v dnešnom konzumnom spôsobe života a volá nás k jednoduchosti, službe a milosrdenstvu. Deti si uvedomujú, že pár minút z ich života môže niekoho veľmi potešiť a povzbudiť. Viacej vnímame, že sme všetci bratia a sestry v Kristovi, aj keď na iných kontinentoch. Boh Vás všetkých žehnaj!“

Foto: 27.11.2022 Oščadnica Kostol Nanebovzatia Panny Márie.

Foto:EGO, väznica Ilava 1.12.2022, kde bol pozvaní do poroty Superstar.

Príloha: vianočné pozdravy a Anjelské listy od rodín, teda detičiek, ktoré sa modlili konkrétne 40 dní za teba a nakreslili i krásny obrázok. Špeciálne Anjelsky list z USA od detičiek katolíckej školy v Amerike. Obidva tieto pozdravy sú konkrétne s menom pre teba, ale Boh nás pozná po mene. (Ž 147,4 * Jn 10,3) A k tomu ich máš vložené do obálok s motívom, ktoré potom následne môžeš použiť a obdarovať úsmevom aj svojich blížnych, pričom im môžeš napísať, že aj ty si bol obdarovaný a takto im z lásky povedať o Božej sláve.

Misia I: čo najviac rozdávaj úsmev a radosť tam, kde sa práve nachádzaš, lebo vtedy budeš nosiť Vianoce v srdci a budeš rozdávať pokoj, ktorý je v tejto dobe najviac potrebný. Mrzutých a frflavých ľudí stretávame veľa, preto začnime meniť svet tým, že začneme dávať úsmev z lásky a takto ďakovať Bohu, že si vážime každý moment v živote.          

Úmysly: modlíme sa každý deň o 20.00 hod., a 40-hod. modlitebnú reťaz od piatka 8.00 hod. do 23.59 hod. v sobotu.

12.12.2022     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.79

Jn 8,1-11 Prečítaj si to a len porozmýšľaj, čo o tejto časti napísal pápež František: „Čo ak sa po Ježišovom odpustení aj cudzoložnica naučila odpúšťať? Možno videla vo svojich žalobcoch už nie zlých a krutých ľudí, ale tých, ktorí jej umožnili stretnúť sa s Ježišom“. Dostávam listy od členov za múrmi, že sú radi, že sú vo väzení. Nie preto, že by nechceli ísť domov, ale našli poklad - Ježia Krista, večný život. Nájdi Ho znovu pri Jeho narodení.