PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus) drahý brat v Kristovi, 

K 3.4.2020- 13160 negatívnych vzoriek-471 nakazených a 0 úmrtí. To sú aj tvoje každodenné modlitby
Foto: rehoľná sestrička v Taliansku. Na úvod by som ti chcel sprostredkovať jedno svedectvo 38-ročného lekára z Lombardie v Taliansku: „Nikdy mi nenapadlo, ani v tom najtemnejšom nočnom more, že niekedy budem vidieť a prežívať to, čo sa tu deje v našej nemocnici už tri týždne. Táto hrôza sa veľmi šíri a je čoraz väčšmi nezastaviteľnejšia. Na začiatku ich prišlo len niekoľko, potom po stovkách ... a teraz nie sme lekári, ale triediči ... musíme sa rozhodnúť, kto má žiť a kto má ísť domov zomrieť, hoci títo ľudia poctivo platili Taliansku dane. Dva týždne dozadu som ja a moji kolegovia boli zarytí ateisti. Toto bolo normálne, veď sme verili vo vedu, tak sme sa to učili. A veda vylučuje Božiu prítomnosť. Vždy som sa vysmieval rodičom, lebo chodili do kostola. Je to deväť dní, čo k nám prišiel 75-ročný kňaz s vážnymi dýchacími problémami. Mal Bibliu a z tej čítal zomierajúcim držiac ich za ruku. My sme už boli psychicky aj fyzicky vyčerpaní, bez nádeje a keď sme mali trochu času, sadli sme si a počúvali ho. Teraz musíme priznať; ako ľudia sme dosiahli svoje limity, viac nemôžeme urobiť! Denne zomiera čoraz viac ľudí. Sme vyčerpaní, dvaja z našich kolegov sú mŕtvi, a ostatní sotva stoja na nohách. Uvedomili sme si, že vedomosti človeka sú konečné a potrebujeme Boha! Začali sme sa modliť vždy, keď sme mali pár minút. Neuveriteľné, ale ako zarytí ateisti, sme prišli k tomu, že sme našli pokoj u Boha! Jeho prosíme, aby nám pomohol vytrvať v ošetrovaní pacientov. 75-ročný kňaz včera zomrel. Ako nikdy doteraz - hoci sme za posledné tri týždne mali 120 mŕtvych - boli sme všetci zničení. Pokiaľ bol starý kňaz s nami, podarilo sa mu priniesť taký pokoj, aký sme ani nedúfali, že nájdeme. Kňaz odišiel k Pánovi a onedlho ho budeme nasledovať. Šesť dní som nebol doma, neviem, kedy som jedol naposledy, a uvedomil som si, aký som bol neužitočný na tejto zemi. Chcel by som pomáhať ostatným až do môjho posledného dychu. Som šťastný, že som prišiel k Bohu, keď som obklopený utrpením a smrťou svojich blížnych.“ Po týchto slovách lekára z Talianska by som priniesol nový úmysel spol. Dismas o ktorý ma požiadal brat Márius Dismas. Úmysel budeme pridávať do našich modlitieb až do skončenia epidémie Korona.

 Foto: mail od Máriusa D. v ktorom opisuje, že 5 až 6 000 ľudí je v BA bez domova a nakoľko oni nemajú ani základné hygienické návyky a k tomu niektorí žijú vo väčších skupinkách, tak má veľkú obavu o ich život, pričom vie, že sú zväčša starší, zanedbaní a opustení. Čo je v prípade korona veľmi nebezpečné.

Ráno ako som sa modlil bolestný ruženec na kolenách za zastavenie korona vírusu na Slovensku, tak som vnímal v srdci, že máme ako Dismas viac veci spraviť pre týchto ľudí na okraji spoločnosti a nie je náhoda, že práve náš člen Márius Dismas sa o týchto ľudí stará. V ten deň sme dostali od Ocka neuveriteľný dar – dar v podobe rúšok, ktoré si dostal aj ty a práve toto mi celé ráno znelo v srdci. Ešte predtým som, ale kľačal a modlil sa k Ockovi: „Neviem ako a čo mám robiť, keď som zavretý doma, ale zober si moju službu moju rodinu, prácu a zober si ma celého, odovzdávam sa Ti.“ Človek nemôže ani čakať, čo príde a práve tebe, aj bezdomovcom, resp. personálu, ktorí chodia za týmito najviac ohrozenými budú najlepšie slúžiť. Foto:Márius Dismas osobne prišiel pre spomínané veci a žiaril, lebo vedel, že to je darček od Ocka. Sortiment veľmi žiadaný a podpultový, ale pre Ocka nie je nič nemožne *Lk1,37 a keď si na to použil mňa nehodného služobníka a jedného brata, ktorý nechce byť menovaný, tak môžeme len ďakovať a chváliť Pána. Preto si mal aj v predchádzajúcom liste rúško. Lebo Pán sa stará o teba viac -ako o poľné byliny, vtáky a pod. *Mt6,25-34.

Po niekoľkých dňoch mi brat Márius Dismas znova napísal:

Michal, pozdravujem Ťa a ďakujem za modlitby, aj za pekný príklad života viery a dôvery v Božie milosrdenstvo.

Aj ja sa denne presviedčam, že tieto tak ťažké dni nás ešte viac spájajú s našimi chudobnými i medzi sebou. Domov sv. Jána z Boha je otvorený. Naši chudobní žijú v sociálnej izolácii, ktorá sa touto situáciou u nich ešte prehlbuje, takže denne sme s nimi. Môžu sa u nás okúpať, prezliecť, oprať si veci, dostanú rúško, môžu si oddýchnuť,  čím sa aj takto snažíme zmierňovať riziko šírenia epidémie. Mnohí majú na nás počas dňa otázky „Prečo?“, mnohí majú strach z neistoty „Čo bude ďalej?“ a niektorí v očiach aj slzy... Spolu hľadáme odpovede cez duchovné prostriedky karantény, najmä cez pokánie a spoločnú modlitbu, ktorá posilňuje našu solidaritu a najmä nádej. To, čo sa okolo nás deje a čo sa k nám cez média dostane z Talianska alebo Španielska, je strašné a ťažko sa hľadajú vhodné slová..., no určite tu chcem povedať, že toto nie je Božím trestom, ale výsledkom života bez Boha! Akoby sme každým neoľutovaným hriechom otvorili priestor tejto pandémii. Prestali sme si vážiť najmenších, starých a chorých, nemali sme pekné slovo pre zdravotníkov a policajtov, neustále sme spochybňovali hodnotu tradičnej rodiny, ničili sme prírodu, voľný čas sme trávili v nákupných centrách, mysliac si, že si môžeme všetko kúpiť... Tento nespútaný materializmus a konzum nám poriadne pokrivil hodnoty! Vzdialili sme sa od Boha a na Jeho miesto sme dali seba samého. Odsunuli sme nášho dobrého Boha do úzadia., vyhnali sme Ho zo škôl, z rodín, z práce, zo spoločenstiev..., tak potom Mu nemôžeme vyčítať, prečo nás neochránil a niečo takéto dopustil! Boh nie je proti nám! Je s nami, za nás, ale plne rešpektuje slobodu, ktorú nám dal, teda aj vôľu odkloniť sa od Neho, ísť proti Nemu! Táto pandémia nás ale môže, tak veľa naučiť! Zahnala nás domov, z ulíc do rodín a to je príležitosť aj na cestu zvonku do vnútra,  z povrchného života do vlastného vnútra, kde v hĺbke prebýva Boh. S Ním sme schopní pochopiť aj krehkosť a zraniteľnosť, ktorú teraz prežívame, no najmä to, že Boh zostáva navždy s nami. Jeho milosrdenstvo trvá naveky a Kristov kríž je pre nás pevným bodom aj uprostred takejto situácie okolo nás a vo svete. Teraz je pre nás čas skúšky, ale aj čas milosti., možnosť prejsť cez utrpenie, očistiť sa a začať odznova a lepšie. Aj ja sa na mnohé veci pozerám inak a viac sa modlím, prosiac o milosť byť ako pustovník v meste viac "postavený do trhliny", ako o tom hovorí *Ezechiel 22,30, a takto pracovať a modlitbou vstupovať do Božieho mlčania pre dobro bratov a sestier a samozrejme aj spoločenstva Dismas. Teší ma, že tak vo veľkom vidieť mnohé srdcia otvorené pre potreby slabých a najbiednejších. Avšak, nielen slabí teraz potrebujú nás silných, ale aj my silní potrebujeme slabých, ich modlitby a obetované utrpenie. Ďakujem Ti za modlitby, aj za všetku pomoc a prosím, aby sme teraz viac pamätali aj na ľudí bez domova. Možno sú nám na pohľad nepríjemný, možno k nim máme odpor, ale veľmi nás potrebujú. Aj v nich môžeme stretnúť Boha, "syna človeka, ktorý nemá kde hlavu skloniť..."

Práve dnes tiež som čítal dopis od jednej odsúdenej zo Sučan a tá nechala práve Mariusa pozdravovať, lebo keď bola na tom najhoršie (15 rokov žila na ulici-doslova), keď to na ňu opica -diabol skúšala a rezala sa a chcela umrieť, vtedy ju pred pár rokmi zachránil práve Márius. To všetko boli presné kroky od Ocka, aby som vykonal to - na čo nás uschopnil.

        Ďakujem a chválim Ho.

Foto: spomínaný list od Kristíny. Nezdá sa ti, že ako keby Ocko vystavil týmto certifikát pravosti, že Márius je hodný spracovania jeho ovečiek na uliciach? Áno, je to tak. *Mt25,21. Braček, čítaš to na konci listu? Že chcela zomrieť, ale teraz ďakuje Ockovi, že ju zachránil, lebo teraz má život, má cieľ a to je Ježiš Kristus - večná láska.

Príspevok Maroša S.: Dňa 27.01.2020 som ukončil jedno zo svojich životných krutých období vo svojom živote a to podmienečným prepustením z VTOS po necelých 5 rokoch. Ako každý i ja som sa veľmi tešil na tento moment - prísť domov, hlavne ku svojej rodine, ktorá mi bola po celý čas tou najväčšou oporou. Sám som bol zvedavý, ako dlho mi bude trvať, kým sa vrátim späť do svojho životného kolobehu. Najviac som sa však obával, čo vlastne budem robiť a z čoho budem žiť. Niežeby sa mi pracovať nechcelo, práve naopak, ale nakoľko už aj ja nie som bezúhonný, všetci máme znalosť o tom, že takýmto ľuďom sa len veľmi ťažko zháňa práca, pretože jednou z podmienok pri prijatí do pracovného pomeru je potrebný čistý odpis registra trestov.  A tak som si vytýčil priority, čo je pre mňa aktuálne dôležitejšie a keď prišlo na prácu, tak presne ako spomínam. Všade, kde som bol osobne, žiadali bezúhonnosť. Áno, sú práce, kde to netreba, no sú tak aj finančne ohodnotené a časovo náročné. Povedal som si, že nebudem na to tlačiť, budem trpezlivý a veril som, že Pán ma bude mať tam, kde bude chcieť On. Jedného dňa som bol u Michala L., nakoľko som potreboval riešiť moju situáciu ohľadom spovede.  Počas VTOS som pravidelne chodieval na svätú spoveď, kde som ako odsúdený mohol dostať rozhrešenie a prijať sväté prijímanie. Avšak po prepustení a vzhľadom k tomu, že som rozvedený, nemôžem bez povolenia dostať rozhrešenie a pristúpiť k svätému prijímaniu. Michal následne zavolal pánovi dekanovi nášho mesta, s ktorým mi vybavil stretnutie hneď na druhý deň. U pána dekana sme začali riešiť danú situáciu a zároveň sa ma spýtal, či som zamestnaný. Na moju negatívnu odpoveď mi zareagoval, že či mám záujem pracovať a zároveň aj pomáhať v jednom nemenovanom centre. Vtedy mi napadla myšlienka, že práve toto chce Pán, aby som robil. Ale ani toto nebolo ešte ono. Nie, že by ma nechceli, avšak vzhľadom na aktuálnu situáciu nielen v našom štáte (koronavírus) je potrebné počkať. Na druhý deň mi volal pán dekan s tým, že či mám dobrú trpezlivosť, lebo má pre mňa zaujímavú prácu, aspoň na chvíľu. Nakoľko som si prešiel nemilé obdobie, nielen trpezlivosť sa vo mne posilnila. A to všetko iba vďaka Kristovi a v jeho odovzdaní sa. Ale o tom inokedy.  Tak som prišiel do Rímskokatolíckeho kostola sv. Michala archanjela, kde ma už čakal pán dekan aj s dvoma reštaurátormi.  Jednalo sa o kompletnú úpravu orgána (viď foto), kde je potrebné odstrániť všetku maľovku, ktorá je tam nanesená. Bol som informovaný, že je tam zhruba 5 vrstiev maľovky a že to nebude jednoduché. Bude tam potrebné veľa trpezlivosti. A práve toto bolo to, kde ma Pán chcel mať – priamo pri sebe. Samozrejme, že túto ponuku som prijal, nech by ma to stálo čokoľvek, nakoľko som to vnímal ako posolstvo od Pána. Toto je cesta, pre ktorú som sa rozhodol už vo VTOS a Pán mi dal znamenie, aby som v tom pokračoval. Lebo všetko má svoj dôvod a zmysel, ale hlavne je to cesta. A cesta je život. Pri práci používam chirurgický skalpel, špachtľu rôzneho druhu a malú zaostrenú lyžičku z chirurgickej ocele. Po pár dňoch môžem zhodnotiť, že som sa rozhodol správne.  Je to miesto, kde sa cítim veľmi dobre, mám neopísateľný pokoj v duši, môžem sa kedykoľvek modliť a to priamo v dome môjho Pána, počúvať v pokoji Božie slovo a to všetko pri práci. Takto to Pán zariadil a takto to všetko nasmeroval a ja som vďačný, že som práve tam, kde som. Chvála Pánovi, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Záverom chcem pozdraviť všetkých, ktorí toto čítajú, pretože niektorí z Vás ma aj poznajú. Držte sa chlapi, lebo už aj ja viem, že to nie je jednoduché. Modlím sa za Vás a veľakrát sme sa za Vás a za Vaše rodiny modlili aj na východe. Boh Vám všetkým žehnaj.

Foto: práve v spomínanom kostole Sv. Michala archanjela, kde sú každý deň otvorené dvere za účelom sviatosti zmierenia ako aj zasvätenia, pri sviatosti oltárnej pri obraze Mamičky Panny Márii Trnavskej ako aj prijatie Eucharistie. Vďaka ti Ocko za takéhoto kňaza.

 V nasledovnom príspevku ti predstavíme člena Jozefa Zachara, ktorého už poznáš, práve on vytláča každý jeden NL určený pre teba. Vyzerá to možno na prvý pohľad ľahko, ale poviem ti, že len táto činnosť mu trvá zväčša čistého času  12 hodín. Skúsim ti priblížiť ako to funguje. Ja mu pošlem obsah NL do mailu, on si ho otvorí a zmení obsah zvlášť pre mužov, zvlášť pre ženy. Mení tiež obsah a obrázky do Leopoldova, lebo moje fotky tam nemôžu byť, lebo to údajne nie je zlučiteľné s mojím výkonom štátnej služby. Lebo oni ešte nedokážu pochopiť prečo už neberiem teba a ostatných členov ako hoviezí. Áno, priznávam dlhé roky som mal tento názor, ale teraz každý deň prosím Ocka, aby som ťa videl jeho očami. A prezradím ti to, ak to nevieš On ťa miluje. Foto: práve pri dokončovaní a spájaní NL, ktoré idú skoro do všetkých väzníc v Čechách a na Slovensku. Aj takouto formou chcem Jožkovi Zacharovi poďakovať za jeho otvorené srdce práve pre teba a naše spoloč., lebo za deň priemerne pracuje tak 2-3 hod. pre spol. Dismas. Klobúk dole.

Príspevok Štefana Komarca: PBJK Po prepustení som sa tešil na nový život, asi ako každý!  Chcel a chcem sa zamestnať a žiť život s Kristom! Podarilo sa mi vybaviť robotu v Nemecku, ale kvôli Koronavírusu nás poslali domov! Tak ma to mrzelo, ale všetko som odovzdal Pánovi a poprosil ho, nech sa postará, nech ma v tom nenechá! Hovorím si, čo teraz, tak som zobral psa a že sa pôjdem pomodliť do lesa... Bolo 15hod. a v hodine Božieho milosrdenstva som všetko zveril Pánovi. Keď som sa domodlil, tak na miesto, kde som bol, došiel kamarát, a tak sme sa bavili o všeličom a aj o robote. A hovorí mi:„Choď sa spýtať na družstvo, tam hľadajú ludi.“ Tak som sa potešil. A na druhý deň som sa tam šiel spýtať. A aj keď sa teraz všade prepúšťa, tak mne Pan robotu dal! Budem sa starať o zvieratá, budem doma a aj si pekne zarobím! TOTO JE ŽIVOT S KRISTOM! CHVÁLA TI A VĎAKA PANE ZA VSETKO!!! Neviem to ináč opísať, lenže sa stal zázrak a Pán sa o mňa postaral! S. Komarc BŤŽ BRAT

Foto: Dostal mail od Alenky, ktorá mi poslala fotky z unikátneho preletu nad Slovenskom s relikviou Kristovej krvi. Aj my sme sa s Dismasom v tých hodinách modlili a prikrývali v modlitbách Slovensko Kristovou krvou.

Foto: z požehnávania. Zároveň prikladám aj relikviár Kristovej Krvi a modlitbu. Nech Pán Boh vypočuje modlitby a prosby otca  Mons. Petra Brodeka, ale i naše, ktoré sme prednášali počas letu.

Smutný, ale silný príbeh o Ockovi a o nás - kedysi som čítal na internete, no teraz presne zapadá osobitne v tejto situácii: „Deň sa skončil. Vraciaš sa autom domov. Zapneš si rádio. Počuješ krátku správu o malej dedinke v Indii, kde nejakí dedinčania umreli náhle a záhadne na nejakú chrípku, aká tu ešte nebola. Nie je to bežná chrípka, lebo zomreli traja alebo štyria. Je to veľmi neobvyklé a preto tam posielajú nejakých lekárov, aby to vyšetrili. Veľa o tom nerozmýšľaš, ale v nedeľu po návrate z kostola počuješ v rádiu ďalšiu správu. Len už nehovoria o troch dedinčanoch, ale už je to 30.000 dedinčanov niekde hlboko v horách Indie a večer to je už v TV. CNN ukáže krátku správu. Smerujú tam ľudia z Centra pre choroby v Atlante, pretože také rýchle šírenie choroby je dosiaľ nevídané. Pondelok ráno, keď vstaneš, je to hlavná správa. Nie je to však už len India, ale aj Pakistan, Afganistan, Irán a skôr ako si to uvedomíš, počuješ túto správu všade a už dostala aj meno ,,záhadná chrípka“. Prezident sa vyjadril, že on a všetci sa modlia a dúfajú, že sa to tam všetko znovu napraví. Ale každý je zvedavý, ako to zvládneme…? Odrazu francúzsky prezident urobí vyhlásenie, ktoré šokuje Európu. Uzatvára hranice! Nijaké lety z Indie, Pakistanu, alebo z iných krajín, kde sa to vyskytlo. A preto ten večer pred spaním pozeráš trochu CNN. Sánka ti klesne od údivu, keď prekladajú z francúzštiny plačúcu ženu: Jej muž zomiera v parížskej nemocnici na tú záhadnú chrípku. Teda! Prišlo to už do Európy. Vypukne panika. Veľká Británia zatvára hranice, ale už je neskoro. South Hampton, Liverpool, North Hampton a je utorok ráno, keď prezident Spojených Štátov vydá nasledovné vyhlásenie: „Vzhľadom na riziko národnej bezpečnosti, všetky lety z a do Európy a Ázie sú zrušené. Ak sú vaši drahí v zámorí , je mi to ľúto. Nemôžu sa vrátiť, kým na to nenájdeme protilátku.“ O štyri dni je náš národ pohrúžený do neuveriteľného strachu. Ľudia už predávajú malé masky na tvár hovoriac: „Čo, keď to príde aj k nám?“ A kňazi v chrámoch hovoria: “Je to rana od Boha.“ Je streda večer a ty si na modlitebnom stretnutí v kostole, keď niekto pribehne z parkoviska a volá: „zapnite rádio, zapnite rádio!“. A keď už kostol počúva malý prehrávač postavený pred mikrofónom, ozýva sa správa: „Dve ženy ležia v nemocnici v hlavnom meste a umierajú na tú záhadnú chrípku.“ V priebehu niekoľkých hodín sa zdá, že to zaplavuje krížom celú Zem. Ľudia pracujú bez oddychu v snahe nájsť protilátku. Nič ale nezaberá. Poľsko, Rakúsko, Čechy, Nemecko, Ukrajina. Je to akoby sa to rútilo cez hranice. A potom sa odrazu roznesie tá správa: „Rozlúštili  kód!“ Existuje liečba; je možné vyrobiť protilátku. Treba k tomu krv niekoho, kto nebol nakazený! A tak sa celým stredozápadom nesie všetkými spôsobmi núdzová správa, v ktorej každého prosia, aby urobil jednoduchú vec: Aby každý zašiel do miestnej nemocnice. Keď tam ty a tvoja rodina prichádzate v piatok neskoro večer, je tam už dlhý rad. Sestry a lekári vychádzajú, pichajú do prstov, odoberajú krv a nalepujú štítky. Tvoja žena a deti sú tiež tam, berú im krv a potom hovoria: „Počkajte na parkovisku a my vám dáme pokyn, že môžete ísť domov!“Postávaš tam so svojimi blízkymi, vystrašený, čudujúc sa, čo sa to na svete deje a či je to už koniec sveta. Odrazu z nemocnice pribieha mladý muž a kričí! Kričí, nejaké meno a máva papierom. Čo? Volá to meno ešte raz! A tvoj syn ťa potiahne za rukáv a hovorí: „Ocko, to som ja.“ Skôr, ako si to uvedomíš, schytia tvojho chlapca. „Počkajte chvíľu!“ „Prestaňte!“ A potom hovoria: „Je to v poriadku, jeho krv je čistá, jeho krv je stopercentná. Chceme sa presvedčiť, že nedostal tú chorobu. Myslíme si, že má tú správnu krvnú skupinu!“ O pár minút neskôr, vychádzajú lekári a sestry, plačú a objímajú sa, niektorí sa dokonca smejú. Je to prvýkrát, čo niekoho vidíš smiať sa za ten týždeň – a jeden starý lekár prichádza k tebe a hovorí:„Ďakujeme, pane. Váš syn má bezchybnú krv. Je čistá, rýdza a my môžeme vyrobiť protilátku.“ Akonáhle sa tieto slova rozšíria dookola po preplnenom parkovisku, ľudia kričia, modlia sa, smejú a plačú. Potom ale ten sivovlasý lekár odtiahne teba a tvoju ženu bokom a hovorí: „Môžeme na chvíľočku? Nemysleli sme si, že darca bude taký malý a my potrebujeme… „Potrebujeme podpísať prehlásenie o súhlase.“ A v tej chvíli starému lekárovi mizne úsmev a hovorí: „Nemysleli sme si, že by to mohlo byť malé dieťa. Neboli sme pripravení! „Potrebujeme ju všetku!“ ,,Ale, ale…“ Nerozumieš. „Hovoríme o tomto celom svete. Prosím, podpíšte. My - my ju potrebujeme všetku“. „Ale nemôžete mu dať transfúziu?“ „Ak by sme mali čistú krv, mohli by sme. Môžete podpísať? Chcete podpísať?“ V nemom tichu to urobíš. Potom oni povedia: „Chcete byť s ním ešte chvíľku, kým začneme?“ Dokážeš sa vrátiť? Dokážeš sa vrátiť do miestnosti, kde on sedí pri stole a pýta sa: „Ocko, čo sa deje?“ Dokážeš ho vziať za ruku a povedať: „Synček môj, ty vieš, že ťa mám rád a nikdy by som nedopustil, aby sa ti stalo niečo, ak by to nemuselo byť. Rozumieš?“ A keď sa ten starý lekár vráti a povie: „Je mi to ľúto, ale my, my musíme už začať. Ľudia na celom svete umierajú.“ Dokážeš odísť? Dokážeš vyjsť von zatiaľ, čo on hovorí: „Otecko? Otecko? Prečo? Prečo si ma opustil?“ A na ďalší týždeň, keď je slávnosť na počesť tvojho syna a niekto pri tom spí a iní ani neprídu, lebo idú na nákupy a iní prídu s okázalým úsmevom a len predstierajú, že ich to zaujíma. Nevyskočíš vtedy a nepovieš: „Môj syn zomrel pre teba! Teba to vôbec nezaujíma? To je to, čo Boh chce povedať: „Môj syn zomrel pre teba! Vieš, ako veľmi sa ma to dotýka?“ Otče, keby sme to videli Tvojimi očami, tak nám to zlomí srdce.“ Možno až teraz začneme viac chápať Tvoju veľkú lásku k nám.

A práve tento Veľký Piatok, náš Pán Ježiš Kristus, bude ukrižovaný kvôli mojim hriechom. Odpusť Ocko, odpusť....

Foto: list od Petra z väznice BA, ktorý obdržal potom, ako povzbudil Pána biskupa. Peter splnil svoju službu a dostal takúto krásnu odpoveď. Pán mu dal vzácne ovocie za horlivosť pre Božie kráľovstvo, poklad, ktorý sa nedá kúpiť.

Príspevok zo dňa 24.3.2020 kňaza z Facebooku, Jan Giovanni Fiala:,, Přátelé, zítra má svátek sv. Dismas. Víte, kdo to je?? Je to onen lotr na kříži, kterému Ježíš řekl (poté, co litoval svých hříchů, uznal, že dostal spravedlivý trest): Ještě dnes budeš se mnou v nebi. Na Slovensku je společenství Dismas, které se věnuje právě uvězněným a přináší jim dobrou zprávu - evangelium. Chodí i do českých věznic. Tak bych chtěl vzpomenout a prosit o požehnání pro jejich úžasnou službu, která totálně změnila život už mnoha lotrům, i za ty, se kterými se ve vězení setkávají.

Ešte dodám, že všetky tieto príspevky o korona víruse som neposlal, aby sme mali strach. My vieme, čo máme robiť. Sv. Faustína povedala o Korunke (modlitba, ktorú sa zväčša modlíme o 15:00 hod), že bude jedna duša touto modlitbou, ktorá umiera zachránená. Presná citácia: , Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu ich vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami.“ Toto je naša zbraň - modlitba a dôvera v Ocka, ktorý to má všetko pod kontrolu. Skúsim ti napísať, ako sa snažím modliť ja, možno ti to pomôže.

Snažím si predstaviť niekoho v nemocnici, ako tam leží a je odpojený z prístrojov (resp. umiera) a nemá nikoho vedľa seba. Kľaknem si, chytím ho za ruku, aby nebol sám. Ten zomierajúci to cíti, to mi ver a pomodlím sa za neho túto Korunku Božieho milosrdenstva s dôverou, že Ježiš je Pán. Takto vyzerá moja modlitba za umierajúcich.

Mimochodom podobné video som pozeral pred 3 týždňami od Slovenky v Taliansku a bolo mi to až  nemožné, čo tam hovorila, že by niekto odpojoval z prístrojov starších ľudí (veď to sú naši rodičia), ale keď včera zomrelo 919 ľudí v Taliansku, tak som sa rozhodol, že aj tebe toto napíšem. Mňa to priviedlo k pokániu, k modlitbe a slzám. Žehnám celému svetu, aby táto pliaga priviedla všetkých naspäť na Božiu cestu.*Jn14,6. A dnes ráno, ako som sa modlil na kolenách, tak som si otvoril Evanjelium na každý deň a tam stálo: ,,Plač nie je prejavom slabosti a nedostatku viery, ale prejavom opravdivej lásky." Mám ťa rád, braček. My sme s Pánom Ježišom na loďke v búrke. Mame dôveru v Neho? *Mt8,23-27, *Mk4,35–41 * Lk8,22-25. Skús si ešte pozrieť *Num16,41-50. *Jn9 (prečítaj celý) a  nájdi, ako postupoval ten slepý, ktorý vyzdravel. Ako začal vnímať Ježiša Krista. Najprv to bol pre neho človek, potom prorok a skončil Mesiášom. Porozmýšľaj nad tým, neponáhľaj sa ďalej. Skús si povedať v srdci, kde máš Krista.

Teraz by som ti ukázal Božie slovo, ktoré som si za týždeň vytiahol 3krát: 22.3., 26.3. a 28.3.. *Amos 4,4 az 5,17.     *Mt25,36  Božie slovo v praxi: ,,Ochoreniu COVID-19 podľahol v Taliansku aj 72-ročný kňaz Giuseppe Berardelli, ktorý v nemocnici daroval svoj respirátor mladšiemu pacientovi nakazenému koronavírusom. Informovala o tom BBC. Je jedným spomedzi najmenej 67 kňazov, ktorí ochoreniu COVID-19 v Taliansku podľahli. Zomrel v nemocnici v mestečku Lovere v provincii Bergamo na severe Talianska. Vedenie nemocnice, kde bol hospitalizovaný, uviedlo, že respirátor, ktorý mu priniesli jeho farníci, odmietol používať a prenechal ho mladšiemu pacientovi.“ K tomuto príbehu mám  v srdci len *Jn15,13 „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ Amen.

Príspevok Štefana Frívaldského: „Matúš Marcin je uznávaný a rešpektujú ho hodne cirkevné autority. keď on cítil veľkosť o. Vrtíka, kto viac ako on, ktorý v praxi videl, čo robili zlí, keď sa odvolával na neho, keď ich vyháňal a šteklil jeho relikviou. A to bola len relikvia II. stupňa. Včera som absolútne neplánoval ísť tam, kde som sa nakoniec ocitol, ale Duch veje, kam chce a my potrebujeme počúvať a nechať sa viesť." Po modlitbe Anjel Pána, ma odrazu napadlo, že skúsim ísť do Suchej doliny pozrieť miesto, kde  mal byť údajne postrelený o. Vrtík. (ja som nikdy nevedel, kde presne je Suchá dolina, mimochodom o. Vrtík išiel vtedy od Panny Márie z Frívaldu, kde vysluhoval sviatosť zmierenia a bol postrieľaný jánošikovcami cca v roku 1750, jeho telo je pochované v Domaniži neďaleko a je v neporušenom stave, nerozkladá sa ). Cesta bola taká všelijaká, na bicykli sa to dalo a  bral som to tak, že ak to miesto mám nájsť, treba priniesť aj obetu. Ale už som mal postupne toho dosť a možno aj naviac... chcel som sa vrátiť, odrazu oproti mne išiel chlapec, že cca 1 km je taký pomníček- super, to dám. Prídem tam a od cesty cca 200m také malá zátišie (viď foto) a tam manželia cca 45-48 rokov s chlapcom, pani hovorí, že chlapec je autista (vôbec sa mi na začiatku nezdal. Odrazu prišiel ten chlapec, ktorého som stretol, ,,toto je náš druhý syn". Keby som ho nebol stretol, už ďalej nejdem… Kým bol poslaný,hádam netreba polemizovať. Medzitým sa oni modlili litánie, a potom sme pokračovali v rozhovore.  Do toho nás zastihla 15 hodina, pani pípol budík a hovorí, že ešte sa pomodlia Korunku Božieho milosrdenstva, „Môžem s Vami?“ „Určite áno.“ Hovorili sme o DISMASE aj o tom, že sa dnes budem-e modliť aj za jeho uzdravenie v 24-ke, ktorú som o polnoci začal. Končím, toto nie je sen, ani bájka - toto robí živý Kristus. Chvála Tebe Bože! Prišiel som domov, padol som na kolená a ďakoval Pánovi za všetko, čo mi dnes dal, ako ma viedol a ochraňoval - v slzách som pokračoval o 18.00 hod. so sv otcom pri požehnaní Urbi et Orbi.“

Foto: list od Ocka pre teba. Veď vieš, že ja som len poštár, ktorý ti prináša list a  Ďakujem za to.

Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou (5.4.2020), čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Zelený štvrtok (9.4.2020), vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“. V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Veľký piatok(10.4.2020),  - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu.

Veľkonočná Nedeľa Pánovho Zmŕtvychvstania–najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Fotka: stretnutie výkonného výboru a prechádzka po viniciach a to doslova v modlitbe s Jozefom Zacharom a Marekom Zacharom ako príprava na tieto veľké sviatky, ktoré prichádzajú v modlitbe za teba. Rád by som ťa ešte pozval k tomu, ak ti neprišlo povzbudenie/prekvapenie k narodeninám, aby si nám napísal tvoj dátum narodenia. Samozrejme len ak chceš. A ešte jedna poznámka. Ak by si potreboval ešte jedno rúško, tak sme ochotní ti ho zaslať s budúcim NL, len mi musíš osobne napísať.  Foto v ľavo: časť listu od Jožka z doživotných trestov v BB, v ktorom píše, že ďakuje za rúšku a že v nej vyzerá ako primár. Tak nás to rozosmialo, lebo je to pravda, a tak pekne jednoducho to napísal. Ešte jednu vec by som povedal, pred pár dňami som išiel cez vychádzkové dvorce a tiež člen spol. Dismas v Leopoldove , ktorý má doživotný trest, bol v tomto rúšku a ja som si uvedomil, že aj takto svedčí o divízii Dismas. Ešte ťa chcem požiadať prečítaj si celú knihu Sirachovu , ktorá sa nachádza vo svätom písme počas týchto sviatkov. Odpoveď na tvoju otázku, čo robiť: Dňa 29. marca 2020 boli všetci mnísi, z viac než 20 pravoslávnych kláštorov, ktoré sa nachádzajú na gréckom vrchu Athos (nazývanom tiež Svätá Hora) zjednotení v modlitbách počas 12 hodinovej vigílie (od súmraku do úsvitu). Počas vigílie sa Panna Mária zjavila jednému z mníchov a zanechala toto posolstvo pre všetkých kresťanov na pomoc, aby predišli zlu koronavírusu: Panna Mária povedala mníchovi: „Dajte Svätý Kríž na dvere vašich domovov. Ak nemáte Kríž, urobte si Kríž z dvoch kusov dreva alebo si vezmite svätený olej a na dvere s ním urobte znak kríža. Taktiež, dajte pomazanie na čelo všetkých členov rodiny sväteným olejom alebo olivovým olejom. (tento olej ti nemôžem poslať, ale v rohu listu, kde je spinka tam je nakvapkaný Nardový (Mk14,3-Jn12,3) a Charbelov olej). Ak máte svätenú vodu, pokropte ňou svoje cely/izby.

Sv. omša za spol. DISMAS: 13.4.2020  (bude slúžená súkromne). Nezabudnite 10.4.2020 sa začíname modliť novénu k Božiemu milosrdenstvu. Dňa 14.3.2020 v sobotu bol pridaný mimoriadny úmysel, proti Korona vírusu, a aby Pán nedovolil strane PS dostať sa do vlády, nakoľko sa táto strana odvolala na Najvyšší súd. Tento úmysel je  pridaný do každej soboty, až do úplného vymiznutia Korona virusu. Ďalej v sobotu 11.4.2020 bude úmysel za väznicu v Bratislave a dňa 18.4.2020 bude úmysel za väznicu v Hradci Králové. Dňa 25.4.2020 bude úmysel za väznicu v Dubnici nad Váhom a v sobotu 2.5.2020 za väznicu v Liberci. Požehnanú Veľkú Noc a radosť z Pánovho zmŕtvychvstania ti zo srdca vyprosujem. Záujímavu otázku sa spýtala katolíčka na youtube ohľadne tejto situácie: ,,si pripravený zomrieť?“

   3.4.2020         Boh Ťa žehnaj drahý brat v Kristovi - BŤŽ +        Newsletter č.34