PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi.

 

Foto: Rádio MIR v Medžugorí, Bosna Hercegovina.  

 

Foto: televízia MARYTV tiež v Medžugorí

Foto: členovia spol. DISMAS v Medžugorí, Bosna Hercegovina

Časť listu od Petra z väznice v Dubnici: „..pochopiť situácie na našej ceste. A čo viac, dokážeme ich aj prijať a ďakovať aj za tie ťažšie chvíle. Veď oveľa viac oceníme a vychutnáme to sladké, keď budeme vedieť, ako chutí to slané a trpké. To je predsa milosťou, keď niekto s čistým svedomím pred Bohom znáša bolesti a trpí bez viny. Čože je to za požehnanie, keď nás odsudzujú preto, že hrešíme? Keď však dobre robíme a predsa vydržíme v utrpení, to je milé Bohu. Lebo na to sme boli povolaní, pretože Ježiš Kristus trpel za nás, dal nám príklad a návod, ako Ho nasledovať. Ja v tomto duchu žijem od roku 2002, kedy som sa, nie náhodou, ocitol v kresťanskom spoločenstve v Dome Slovenského misijného hnutia v Banskej Bystrici, kde som prvýkrát pocítil silu modlitby vkladania rúk asi desiatich sestier a bratov v Kristovi a pocítil znovuzrodenie krstu. Bol som síce pokrstený na začiatku života, keďže pochádzam z kresťanskej rodiny, ale to pravé svetlo som začal vnímať až v dvadsiatom deviatom roku svojho života. Ešte toho istého roku som si obnovil sviatosti krstu a prijal Ducha Svätého v Sviatosti birmovania za pomoci banskobystrického biskupa Mons. Tomáša Galisa. To bol začiatok, síce ťažkej, strastiplnej, ale pravdivej cesty v spoznávaní Božej vôle, odriekania, chvál, vzdávaní vďaky v spoločenstve s ktorým sme podnikli množstvo ciest po kresťanských konferenciách, stretnutiach i so spoločenstvom pri Dóme Sv. Martina v Bratislave. Podnikli sme aj viacej pútí, ako na Slovensku, tak aj 3x do Lúrd, čo bolo síce na autách, ale v trojici sme podnikli aj pešiu púť do Santiaga de Compostela k hrobu sv. apoštola Jakuba, severnou cestou v Španielsku, o ktorej sme urobili takú malú motivačnú výstavu a hodinovú reláciu v rádiu LUMEN. O dva roky som podnikol aj portugalskú cestu z Fatimy do Santiaga de Compostela, ktorá asi najviac naplnila duchovnými zážitkami v spoznávaní seba samého, toho čo je v nás a čoho sa máme zbaviť. Neuveriteľná skúsenosť, keď človek šliape 600 km neznámou krajinou, v ktorej Ti Boh ukáže v tej správnej chvíli tú správnu cestu a smer a personifikuje ho s Tvojou životnou púťou. Človek spoznáva koľko toho vydrží v útrapách hľadania, ako správnej  cesty na púti, ale aj v živote, keď je hladný a smädný, keď v tej pravej chvíli príde jedlo a voda. Dokonalá paralela so životnou púťou. Až keď niečo obetujeme a niečoho sa vzdáme, nás Boh obdarí požehnaním poznania čo je pre nás dôležité a prospešné pre životnú....V tých časoch sme aj v spoločenstve zažívali veľké požehnanie a pocítili sladkosť ovocia Božieho stromu života. Boli sme svedkami mnohých obrátení a malých zázrakov, vlastne veľkých zázrakov uzdravení z Ducha Svätého. Naše spoločenstvo trvalo okolo 8 rokov, keďže sa väčšina rozbehla do celého sveta, buď za prácou, či za láskou, ale zostali sme v kontakte. Ale niekedy to nestačí. Ten had je totiž veľmi vynaliezavý a prešpekulovaný. Má veľa podôb a nástrah....Týmto chcem zdôrazniť význam a dôležitosť spoločenstva. Dvaja sú viac, ako jeden. Modlitba je o to silnejšia a účinnejšia. Aj keď to ľudia veľakrát nepreciťujú do hĺbky, som rád, že aj tu vo väzení máme komunitu modlitby sv. ruženca, ktoré mimochodom aj vyrábame cez nášho pána farára pre deti z centra Jána Bosca v Novej Dubnici, ale aj pre veriacich v denomináciách, že vraj po celom svete.

K listu len dodám, že sa teším veľmi, že dekan (kňaz) ich podporuje vo vyrábaní ružencov. Pred pár rokmi mi to Pán dával na srdce - obnoviť skladanie ružencov (preto obnoviť, lebo som sa dozvedel, že pred 20 rokmi rehoľná sestra Bernadeta P. dávala pár väzňom takúto službu a viem, že to potom zatrhli a vnímal som to ako potrebu znovu obnoviť a najme u doživotne odsúdených, kde sa to aj najviac vo veľkom robí). Pomáha nám aj Alenka z Ilavy, ktorá takto dáva službu na doživotných trestoch v Ilave. Spravili sme to tak, že sme do väzníc nakúpili materiál a poslali do cca 30 väzníc na Slovensku a do Čiech a kto mal záujem, tak som im posielal aj viackrát, ako aj do Dubnice. Preto sa teším, že si to v niektorých väzniciach zobrali za svoje a  už si kupujú sami materiál a dávajú to skladať odsúdeným resp. naším členom a tým, ktorí majú o to záujem. Lebo priorita je dávať šancu a využívať ich talenty. Hovorím to tak, ak si človek niečo vyrobí sám a použije na to svoj čas, schopnosti a ešte sa k tomu pri tom modlí, nielen, že ho to priblíži k Ježišovi, ale veľa to pre neho znamená a preto zväčša každý, kto vyrobí ruženec alebo náramky, ostáva to pre nich alebo pre spoluodsúdených, alebo rodinných príslušníkov, ktorým takto spravia radosť.

Ak sme pri tom, neviem či sa pamätáte, ale pred pár rokmi, presne 16.6.2020, sme v novinkách z Dismasu (Newsletter) číslo 39. (NL39) uverejnili článok (viď foto z rádia s našimi členmi, ktorí už sú v civile),  kde sme sa dohodli s rádiom Mária, že nahráme modlitbu ruženca, Anjel Pána, korunku Božieho milosrdenstva a aj iné modlitby, a práve v tomto roku dostávam informáciu, že členovia nahrávajú vo väznici s rádiom Mária ruženec. Teším sa, že Duch Svätý je ten istý a aj nám tak potvrdzuje, že čo chce robiť s členmi nášho spoločenstva za múrmi väzníc a dáva im službu. Verím, že aj ďalšie služby, ktoré sme začali počas nášho 9-ročného pôsobenia, sa budú rozrastať a prinesú ovocie. Lebo Ježiš hovorí jasne v evanjeliu podľa Matúša 7,20 „Teda po ich ovocí ich poznáte.“

 

Dňa 24.7.2024 som bol pozrieť teda navštíviť vo väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde sme sa zdieľali a hlavne som poďakoval trom členom - Stanovi, Robovi (viď foto - po ukončení školy-maturity vo väznici) a Adamovi, ktorí vyrábajú krásne desiatkové náramky rôzneho druhu (viď foto).

Jeden z tých, ktorí majú tento talent, je aj Adam z väznice v Hrnčiarovciach a kúsok listu pridávam aj sem: „Dodnes je v mojom srdci, učil som chlapcov robiť náramky, keď sme začínali, neviem, či to bolo povedané, ale väčšinu som robil ja, aj ružence. Teraz opäť pracujem s Robkom Bartlom a Stankom Cigánkom. Viackrát som chcel písať, ale niektorí ľudia viac potrebujú vaše slovo, preto až teraz, ale som s naším Ockom  od začiatku, ako sa tu DISMAS spojil, som rád že som vo väzení, poučil som sa z chýb, aj keď som pred výkonom trestu pravidelne chodil do kostola, pravidelne som miništroval, aj birmovku som absolvoval a napĺňalo ma to a robilo šťastným, keď som bol s Ockom.“

   

Foto: členovia z Vrícka u dekana Masláka v Kláštore pod Znievom.

Foto: člen Tomáš zo Zvolena, ktorému sa narodil druhý syn. Prišli sme ho navštíviť a darovať nejaké vecičky pre detičky.  

 

Foto: Námestovo – Orava a festival Verím Pane. Počas chvál LCH a DISMAS

Foto: Námestovo – Orava a festival Verím Pane s našimi členmi a chlapcami z Čenakola.

Časť listu od Kateřiny z väznice v Opave: „Ahoj Michale, ahoj DISMAS, nejdřív děkuji za oba dopisy - hodně mě překvapily. A obdivuju to, co děláte. Já jsem Vás u nás ve věznici zažila už dvakrát, poprvé jste sebou přivezli EGA, což byl super zážitek a už tenkrát mě oslovily příběhy, které jsi vyprávěl. Na Vaší druhé návštěvě bylo těhle příběhů mnohem víc a povedlo se Vám vytvořit úžasnou atmosféru. Taky bych Ti chtěla poděkovat, že jsi mi otevřel oči co se týče mých předsudků k druhým lidem. Víš, já jsem na toxičce, 1. DS atd. a když jsem viděla, jaké oddíly k nám přicházejí, tak jsem si říkala: „ To jako vážně? D a cvrčci?“ Až když jsi začal mluvit o tom, jak dáváte šanci každému a že jste chtěli vidět právě tyhle „problémové“, kteří jsou celý den zavření na oddíle a nechodí nikam, uvědomila jsem si svou chybu a zastyděla se. Takže ještě jednou díky. Každopádně moc se mi líbí Váš DISMAS zpravodaj  a v posledním dopise mě hodně oslovil text „O pomluvě“. Je hodně na zamyšlení, obzvlášť tady ve vězeňském prostředí. Michale co se týče mé víry, doufám že Tě neurazím. Já jsem byla spoustu let ateista, vlastně jsem o Bohu nijak zvlášť nepřemýšlela. Tohle se změnilo před zhruba 17 lety, když jsem zažila to, čemu se říká zážitek blízký smrti.  Tehdy jsem nevěděla, že pro to existuje nějaké označení. Pochopila jsem, že Bůh mi o sobě dal z nějakého důvodu vědět, umožnil mi vrátit se zpátky a od té doby o Něm nepochybuji. Vím, že je všude se mnou a věřím, že se všechno děje tak, jak se to dít má. I dopis od Tebe určitě přišel v pravou chvíli, jen ještě nevím, proč přesně.“

Foto: balík od Romana Oleksika, ktorý nám poslal Biblie v ukrajinčine.

Foto: boli sme aj podporiť vojenského ordinára v Gorazdove na sviatok sv. Gorazda v Močenku, ktorý bolo aj v televízii.

Tí, ktorí si s nami často dopisujú a prosia o modlitbu, vedia, že sa za nich modlí okolo 270 modlitebníkov za daný úmysel celý deň. Úmysel dostanú ráno o 8.00 hod. a tento úmysel dávame niekedy aj s originálnym textom z listu, aby to bolo autentické. A často sa modlitebníci nielen modlia, ale aj reagujú na úmysly (viď foto).

Foto: Väznica Heřmanice 30.8.2024 s raperom Egom. Do tejto väznice sme sa dostali prvýkrát po 9 rokoch. Zdroj: www.vscr.cz/organizacni-jednotky/veznice-hermanice/clanky/detail/koncert-rapera-ega-ve-veznici-hermanice

 

Kresby od odsúdených členov: Miroslava so Sučian,  Jána z BB,    Jána z Leopoldova ,    Jána z BB-Kráľovej.              

Časť listu od Renáty z väznice v Sučanoch (viď foto listu): „PBJK, ahoj Michal. Píšem iba v skratke, ale o to väčšie ĎAKUJEM, že si mi napísal, ozval sa. Obrovské dík aj za Tvoje modlitby, veď vieme, nikdy ich nie je dosť. Potešil ma aj Tvoj „kvíz“, písala som, ako to vnímam ja, ale dúfam že 1-2 odpovede budú správne. V skratke o mne. Kostolníčku robím rada, od malička som bola k viere a k oltáru vedená. Len keď som sa „dievčila“ – úplne som odpadla, a dnes som sa dostala do basy. Boh nech je pochválený, že sa to stalo, inak by so mnou bol Amen. On vedie moje kroky, chcem, aby sa diala Jeho vôľa, aj keď je to tu ťažké. (Ja si myslím, že kríž bol pre Ježiša 100x ťažší) a zvládol to. Tak to dám aj ja! Veď, čo sa mi môže stať, keď ja som v Bohu, a On vo mne.“

Časť listu od Ladislava z väznice Košice-Šaca (viď foto listu): „PBJK - DISMAS, veľmi pekne Vám ďakujem za ocenenie, mám obrovskú radosť! Dostal som pochvalu z roboty a za tú pochvalu zas 5 kg balíčenku. Predsa viete, ako to funguje. Pravidelne čítam Sväté Písmo a modlím sa. Nikdy som sa nemal lepšie ako teraz, vôbec mi nevadí, že som vo výkone trestu, okrem rodiny mi nič nechýba.“

Časť listu od Alexa z väznice v Hrnčiarovciach (viď foto obrázku z listu): „Ako prvé by som ti chcel povedať, že som ti veľmi vďačný, že mi odpisuješ. Lebo keď som napísal bratovi alebo mame, tak mi neodpísali. Ale v prvom rade som vďačný Bohu, za všetko. Musím čítať Bibliu a veľa sa modliť, aby som vydržal nefajčiť a nehrešiť, zatiaľ sa držím, prosím, pomodli sa za mňa. Toho Kuffu Mariána čo si mi doporučoval, to beriem, pretože to beriem tak, ako keby mi to povedal Pán Boh. Je dobré, že to je na východe Slovenska, pretože som z Holíča a tu na západe by to bolo zlé. Kvôli drogám, pretože som aj závislý. 5. augusta mám súd, majú mi niečo navýšiť. Verím, že Pán Boh to spraví tak, ako On uzná za vhodné. Lebo pri modlitbe som to vložil Pánu Bohu do rúk. Chcel by som, aby sme sa stretli už tu pred bránou v deň môjho výstupu. Verím, že Boh to tak spraví. Začal som chodiť častejšie na charitu do kaplnky.“

Kresby od odsúdených členov: Romana z Opavy, Štefana z TN,     Michala z Prahy,            Daniela z Ilavy

Príspevok Maroša Bilíka (viď foto v čiernom tričku DISMAS): „Pracujem pre Charitu. V rámci možností vieme prerozdeľovať určité materiálne veci či potraviny núdznym. Ferko H. sa nám ozval, že je v existenčných problémoch. Funguje to často tak, že v rámci diecéz kto kde býva, podľa toho sa kontaktuje diecézna alebo farská charita a zistia sa možnosti pomoci. Vo Ferkovej diecéze, kde teraz býva, som kontaktoval charitu, aby mu materiálne pomohla, no nakoľko sa blížil víkend a Ferko opakovane volal, že už viac dní nejedol, tak sme sa rozhodli ísť ho navštíviť, povzbudiť a priniesť mu nejaké základné potraviny. Po príchode k Ferkovi sme zistili, že nejde len o to, že Ferko nemá potraviny, ale o to, že Ferko má silnú závislosť na cigaretách a alkohole, čo bol dôvod jeho veľmi nepriaznivej situácie. Za posledný rok som videl viacej ľudí v takomto stave, ako bol Ferko. To najsmutnejšie je, že tí, ktorí v takomto štýle života pokračovali, do mesiaca zomreli. Verím, že to nebude Ferkov prípad.“ Dňa 11.8.2024 väznica Banská Bystrica v doobedných hodinách , kde sme povzbudili MxSS, SSS, väzbu, ženy a doživotné tresty a v poobedných hodinách BB-Kráľová  - SSS . Všetko to bolo za prítomnosti chlapcov s Čenákola. Podrobné info a oficálne fotky ak pán da budú v budúcom čísle.

Misia: Tak prichádza čas, ako každý rok, kedy nám v prípade záujmu zasielajte mená vašich detičiek na projekt Anjelský darček. Je to projekt, kde chceme poslúžiť tebe a hlavne tvojim deťom. Väčšina odsúdených má doma deti a tieto deti bývajú na Vianoce samy, ďaleko od ocka, nakoľko je vo výkone trestu. Lenže tieto deti majú tiež túžbu dostať od ocka darček, veď ony nemôžu za to, že on nie je doma. Ak chceš, aby namiesto teba zrealizovalo spol. Dismas obdarovanie tvojho dieťaťa v tvojom mene (znamená to, že na balíku bude ako odosielateľ uvedené tvoje meno - aby to bolo ako od teba), potrebujeme k tomu len meno dieťaťa a vek (aby sme vedeli vybrať vhodný darček), napr. Anička 6 rokov, a ešte adresu, kam tento darček zaslať. Minulý rok manželka s dievčatami pripravili 337 darčekov. Tak ak máš túžbu, aby tvoje detičky dostali darček, napíš nám to čo najskôr. Naposledy to robili až 7 víkendov, tak preto ťa poprosím, ak chceš, pošli údaje obratom resp. maximálne do 15.11.2024. V závere podotknem len to, že to skús napísať naozaj čitateľne, aby sme sa nepomýlili. Ďakujem.

Skúsim ti napísať, vysvetliť, prečo tam dávame termín, do kedy to máme poslať a prečo už zverejňujeme túto výzvu v auguste. Minulý rok manželka Mirka už v septembri cez víkend začala baliť darčeky s členkami, ktoré majú otvorené srdce pre túto službu. Tých víkendov je veľa a manželky popri svojich povinnostiach s vlastnými detičkami, idú baliť a spraviť radosť aj tvojim deťom. Pamätám si, ako moja dcérka Ráchel Anna nemala ešte ani 2 rôčky a mala okolo 39°C teplotu a nemal ju kto postrážiť, lebo ja som bol v službe skoro nonstop vo väzniciach a manželka sa mala rozhodnúť, či pôjde baliť darčeky, alebo pôjde s ňou. Čo si myslíš, ostala doma? A ostal by si doma ty? Podľa mojich skúseností ľudia nepotrebujú ani takúto prekážku, aby neslúžili. Proste nejdú, aj keď majú čas. Ale moja manželka išla baliť darčeky pre detičky, nepoháňala ju finančná odmena, lebo 9 rokov slúžime odsúdeným zadarmo, nikoho zo služobníkov, ale poháňala ju láska k Ockovi Bohu a aby potešila tvoje detičky. A keď na ďalší víkend už manželka ležala v horúčkach, tak sa postavila a išla znovu baliť na celý deň. Toto je služba v Dismase. Prekonať samého seba, aj keď ti ľudia okolo hovoria, že odsúdení sú tí poslední, ktorým sa má pomáhať. Ešte na záver dodám, že poznám ľudí, čo idú do práce aj s teplotou a robia dlhé hodiny, ale za to dostávajú zaplatené a to je vždy rozdiel, lebo ak druhému venuješ čas a nič za to nežiadaš, ten čas si v svetských očiach stratil, ale ty si venoval druhým to, čo najviac potrebujú. Ježiš nám vždy hovorí: poznáte ich po ovocí.

 

 

Foto: ako ohlasujú Ježiša Krista na Olympiáde. 

upozornenie: tieto dva týždne sme mali veľký útok (a pokračuje) od opice s cieľom zničiť Dismas. Opica na to išla zvnútra a použila si na to nášho člena, ktoré mu sme dlhé roky pomáhali a nakoniec  pľuje na nás.. odpúšťam mu.

40 hod. P+S	Predkladaný úmysel za spol. Dismas, za teba aj tvoju rodinu a všetky miesta, kam práve ideme
26.-27.7.2024	za konkrétne úmysly členov Dismasu a za členov
2.-3.8.2024	za pápeža Františka
9.-10.8.2024	za evanjelizáciu vo svete
16.-17.8.2024	za odsúdených, ktorých navštevujeme a navštívime. A za ľudí, ktorých zranili, ublížili.

19.8.2024     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.101