PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi.

Foto: 5.9.2024 stretnutie lídrov v meste Sliač s našimi členmi a Spišským biskupom Františkom Trstenským, ktorý ti aj každý deň o 20.00 žehná na diaľku. Pre požehnanie nejestvujú brány ani múry.

Fotky z „opušťáku“ Stana Cigáneka dňa 6.9.2024 Trnava foto č.1 pred bránou sme sa stretli aj s Robom B. foto č.2 pri svedectvách na Arcibiskupskom úrade v TT s novokňazom Jankom Bednárikom, ktorý po vypočutí prisľúbil modlitby a pravidelné žehnanie o 20.00 hod.  foto č.3 Stano a Maroš Bílik pred reštauráciou, kam sme ich pozvali na obed. Časť listu od Stanislava z väznice v Hrnčiarovciach: „jako sme rozprávali s Jankom Bednárikom  o DISMASE a videl som jeho užasnutý pohľad, keď počul, že vo väzeniach vôbec niečo takéto existuje! A veľmi ma teší, že hneď súhlasil a pripojil sa ku kňazom, ktorí DISMASU každý večer žehnajú! Bohu vďaka! Stále spomínam na tú úžasnú akciu 1.9.2021, tu u nás v Hrnčiarovciach! Už len to, že náš pán riaditeľ vôbec dovolil vstup toľkým hosťom - prvýkrát v histórii ústavu povolil vstup viac ako 30-tim ľuďom - hosťom, napriek skeptickým poznámkam všetkých príslušníkov; no náš pán pedagóg „to nevzdal“ a povolenie sme dostali! Užasnutý výraz Braňa Letka a ostatných hostí, ktorí nám prišli svedčiť, zahrať chvály, no hneď na začiatku „zistili“, že „celú réžiu“ sme prevzali my -odsúdení! A pritom, Miško, nič sme nemali pripravené dopredu - nič - všetko bolo úplne spontánne. Fero s Kubom „sa rozbehli“, rozohrali a rozospievali tak, že všetci hudobníci z hostí sa pridávali! A keď sa pri pesničke Náš Pán postavilo viac ako 120 väzňov, všetci príslušníci včetne vedenia, všetci hostia; a všetci zdvihli ruky a spievali túto úžasnú pieseň ani neviem koľkokrát stále dookola, mal som zimomriavky a úžasný pocit v srdci! Keď som videl slzy v očiach „tvrdých chlapov“ z radov väzňov, ktorí pôvodne „len prišli zabiť čas“; ale aj v očiach „tvrdých príslušníkov“ - požehnaný čas! Najlepšie to zhodnotil náš pán pedagóg, ktorý povedal, že do tejto piesne to bol skvelý koncert a svedectvá; no počas piesne a po nej cez les zdvihnutých rúk mal pocit, ako keby Duch Svätý poletoval po celej telocvični ako holubica a požehnával celé toto úžasné stretnutie! Najviac však spomínam na to, ako ma pán pedagóg pred koncom stretnutia vyzval svedčiť! Keď povedal moje meno a podával mi mikrofón; zamrzol som! Prvé čo mi napadlo: „Nejdem!“ No postavil som sa zo stoličky a v mysli som si povedal: „ Pane Bože, čo teraz?!? Čo mám ja, obyčajný mukel hovoriť toľkým ľuďom?!? Prosím, Pane, pomôž!“ Miško, ver alebo never, ja do dnešného dňa naozaj neviem, čo som vtedy hovoril; iba malé zlomky, „získané“ z rozprávania zúčastnených, alebo zo spätnej väzby hostí; ktorí hneď po mojom „prejave“ prišli za mnou podať mi ruku, (dokonca som potom dostal i dva listy od nich); no najviac ma hrialo na duši, keď hneď po skončení stretnutia sme šli do jedálne na večeru a „najtvrdší mukli“ (dovtedy mali z nás, z viery, z modlitieb i z Boha „ srandu“!) prišli ku mne, podali mi ruku a povedali: „Silné slová kámo!“; a jeden z nich ma objal a povedal: „Bráško, klobúk dolu!“ Odvtedy všetky posmešky a hlúpe poznámky klesli na minimum, nielen zo strany väzňov, ale i príslušníkov! Najlepšie na tom bolo, že z pôvodnej „plánovanej hodinovej akcie“ boli skoro tri (!) hodiny úžasného, požehnaného času!“

Foto: 7.9.2024 svadba, kde sme spravili nášmu členovi Filipovi Likavčanovi „prepad“ s Michalom Strakom - Egom.

Foto: 7.9.2024 po sv. omši s našimi členmi a ženíchom Filipom Likavčanom, ktorý sa chcel s tebou pozdielať: „PBJK, voláme sa Adela (22) a Filip (26) Likavčanovci, sme len niekoľko dní novomenželia a chceli by sme sa podeliť s vami, ako sme celý náš vzťah prežívali s Pánom. Spoznali sme sa pred siedmymi rokmi na duchovných cvičeniach Oáza pre mladých, kde sme osobne prijali Krista do našich životov. A práve moment odovzdania života Kristovi považujeme obaja za najdôležitejší bod nášho života aj v spojitosti s naším, teraz už manželským vzťahom. Keď sme sa spoznali, boli sme obidvaja v tínedžerskom veku a zamýšľali sme sa nad svojím povolaním, a tak isto výberom partnera. Obaja sme tieto oblasti odovzdali Bohu. Približne po troch rokoch ako sme sa spoznali, sme začali spolu chodiť a po štyroch rokoch sme vstúpili do manželstva. Už na začiatku nášho vzťahu sme už obaja boli rozhodnutí kráčať za Kristom a s Ním prežívať aj náš vzťah. Jednou z dôležitých častí kresťanského chodenia je aj predmanželská čistota. Za dar čistoty (že sme nežili spolu intímne-sexuálne celých 7 rokov až do manželstva) sme sa modlievali počas celého nášho vzťahu a teraz môžeme svedčiť, že Pán nás požehnal týmto darom. Celé štyri roky nášho chodenia sme zotrvali v čistote a Pán každý deň vyvracal mylné predstavy o tom, že kresťanské chodenie je príliš nudné alebo ťažké. Za štyri roky chodenia sme zažili veľa dobrodružstiev, zážitkov a krásnych chvíľ. Spolu s komunitou Emmanuel sme navštívili Medžugorie a Nemecko, s mladými zo spoločenstva Oáza sme strávili pár dní na Mallorce aj v Grécku. Slúžili sme spolu na mnohých kresťanských táboroch a víkendových akciách pre mladých, samozrejme veľakrát vo väzniciach, ako aj pre deti s postihnutím. Skrze službu sme sa dokázali ako partneri ešte omnoho hlbšie spoznať a učiť sa obete pre druhých. Za celý náš vzťah sme pochodili niekoľko zaujímavých miest na Slovensku, či v zahraničí, veľa sme sa bicyklovali, trávili čas v prírode, alebo sa rozprávali do večera pri chutnej pizzy alebo na opekačke. Popri tomto všetkom sme ale nezabúdali na náš sľub čistoty. Snažili sme sa neprespávať jeden u druhého a na výletoch nám robili spoločnosť kamaráti, s ktorými sme potom mohli spať v oddelených miestnostiach. Priznávame, že nie vždy to bolo ľahké a vzájomná vášeň, ktorá sa rokmi stupňovala tiež tomu nepomohla. No napriek tomu chceme svedčiť o tom, že čistota vo vzťahu nie je nemožná.

Vyvrcholením celého tohto vzťahu bola naša svadba, ktorá sa konala 7.9.2024 v kostole v Leopoldove. Celá svadobná omša sa niesla v duchu oslavy Boha a bolo tam cítiť Božiu prítomnosť. Na omši sa okrem našich blízkych, rodiny a známych zúčastnilo naše kresťanské spoločenstvo mladých, ktorí stáli rovno pri nás. Omšu gitarou a spevom doprevádzal Braňo Letko z Lamačských chvál a na bubon hral Dávid Janočko. Nasledovala svadobná hostina, kde jedno veľké prekvapenie bolo, že prišiel zarepovať Ego, ktorého tam zavolal Michal. Pán prekonal naše očakávania a celý deň sme prežili vo veľkej radosti. Chceme poďakovať všetkým, ktorí sa za nás modlili aj celému spoločenstvu Dismas. Teraz zažívame krásne prvé dni manželstva a Pán nás ďalej utvrdzuje v tom, že s Ním sa naozaj oplatí kráčať životom a že všetko, čo pre neho obetujeme, On stonásobne oplatí.“

Foto: 8.9.2024 Živčáková - sv. omša, chvály, modlitby s L'múrmi a LCH na Turzovke.

Foto: Ferkovo parte. Náš člen, ktorý bol s nami pri založení spol. DISMAS.

Prvá fotka s Ferkom vo väznici v Leopoldove dňa 7.4.2016    

Posledná fotka s Ferkom na festivale v Cabaj-Čápore ešte dňa 25.8.2024

Foto: titulná obrazovka Ferka Hunku, ktorý nás opustil vo veku 46 rokov

Foto: 13.9.2024 cintorín v Nitre, kde neskutočne pršalo a musím sa priznať, že som bol aj riadne chorý, ale aj napriek tomu sme sa s Ferkom prišli rozlúčiť, Jožko Š., Lukáš B., Jakub Kosák.

Časť listu od Tran z väznice v Hrnčiaroviec: „Vieš vybavovať všetko, stíhaš všetko, modliť sa za mňa, odpísať mi, pripraviť mi vietnamský časopis a navštíviť ma....Viem, že Ty to nerobíš len mne, ale aj ostatným, ešte raz Ti ďakujem veľmi pekne za všetko. Mal si pravdu, dieťa je Boží dar! Ešte som slobodný, ešte nemám deti. Dúfam, keď pôjdem von na slobodu, dostanem Boží da,r ako hovoríš. Prosím Ťa, pošli mi dva sväté obrázky, ja tu dám chlapcovi, on mi tu pomáhal robiť kvíz, aj on chodí so mnou na charitu v sobotu.“

Časť listu od Petra z väznice v Sabinove: „Pochválený buď Ježiš Kristus. Ahoj Michal, na úvod môjho listu by som ťa chcel čo najsrdečnejšie pozdraviť a poďakovať celému spoločenstvu DISMAS za Vašu službu vo väzniciach. Moje meno je Peter, som zo Starej Ľubovne, stretli a zoznámili sme sa cca. pred 3 mesiacmi u o. Kuffu v Žakovciach. Povedal si mi, že ti mám napísať, tak píšem. Chcel by som ti poďakovať, že ste sa vtedy za mňa aj pomodlili, to mi dodalo odvahu k nástupu na výkon trestu. Nastúpil som 28.6.2024 a dostal som 2 roky za prečin usmrtenia ako som ti vtedy spomínal. Zrazil som chodkyňu a tá na následky po 2 týždňoch v nemocnici zomrela. Od toho momentu až pokiaľ ma právoplatne odsúdili prešlo 5 rokov. Poviem ti pravdu, bolo to najhorších 5 rokov môjho života. Už dovtedy som experimentoval s alkoholom a drogami, no potom som do toho zakombinoval ešte lieky od psychiatra. Dostal som sa úplne až na dno a celkom na ulicu. Nakoľko som prišiel o vodičák, musel som sa rýchlo zbaviť auta, ktoré bolo na lízing, prišiel som aj o prácu. Bol som živnostník a mal som aj s.r.o-čku. Musel som predať náradie aby som mal aspoň na jedlo. Nebyť Božej milosti už dávno by som to bol vzdal a veľakrát som sa už aj úplne opustil a neveril som, že sa z toho niekedy dostanem. Moja viera v zmŕtvychvstalého Ježiša sa otriasala v základe. Hrozilo, že úplne odpadnem od viery. Veľmi mi pomohli ľudia zo spoločenstva v mojom meste, do ktorého patrí aj tá Anna Tinntová čo bola s tebou v Žakovciach. Čím viac som sa modlil, tým viac ma prepadala temnota a zúfalosť. Stránil som sa ľudí a vyhľadával samotu, aby som sa mohol úplne stíšiť a opäť zreteľne počuť Boží hlas. Keď som bol malý túžil som stať sa kňazom. No rodina ma k tomu neviedla a tak tá túžba ochladla a stal sa zo mňa svetský typ muža, hľadajúci pôžitky a pohodlie. Aj napriek tomu, že som sa modlil a prijímal Ježiša v Eucharistii. Bol som veľmi vlažným kresťanom, ktorý sa topil vo svojich hriechoch, keďže som sa nikdy nestretol osobne s Ježišom Kristom a neprežil úplne obrátenie a vyslobodenie z moci hriechu.  Nebyť tej nehody a smrti ktorú som spôsobil, prestal by som úplne hľadať nášho Spasiteľa. Keď sa na to pozerám teraz s odstupom času, som vlastne Bohu vďačný, že dopustil na mňa tak veľkú skúšku.

Moja viera v Neho vzrástla aj napriek temnote ktorou som si prechádzal. 3 roky po smrti tej pani mi jej syn povedal, že mi odpustili a že sa na mňa nehnevajú a dokonca si nebudú nárokovať ani na nejaké odškodné. Povedal mi, že si ani neprajú aby som šiel do väzenia. No stalo sa a som tu už skoro 2 mesiace a o 10 mesiacov môžem podať žiadosť o PP. Snažím sa nestrácať čas a modlím sa každý deň celý sv. ruženec, čiže 20 tajomstiev. Ten večerný o 20.00 sa modlím aj za Vaše spoločenstvo už vyše roka. Veľmi rád by som patril k Vám do spoločenstva, aby keď vyjdem odtiaľ, rád by som pomáhal v službe.“

Foto: pred väznicou LCH 13.9.2024 sme boli pozrieť aj vo väznici v Sabinove

Foto: 14.9.2024 balenie Noviniek z Dismasu - Newslettra, ktorý práve čítaš u rodinky Pastorových v Cabaj-Čápore so Zlatkou, Evkou, Jankom, Jurkom a Petrom. Ďakujeme.  S Jakubom Slaninkom z kapely RODS, ktorý chodieva s nami po Slovenských a Českých väzniciach, spravil Denník Postoj rozhovor (viď foto).

Prevzaté, zdroj: https://svetkrestanstva.postoj.sk/162141/boh-nechce-len-nase-zodrate-kolena-ale-aj-nasu-oslavu-keby-tomu-ludia-verili-chvaly-by-im-nepripadali-divne

Foto: 20.9.2024 kostol v Bojničkách a live stream po modlitbe chvál s našimi členmi a modlitebníkmi.

  

Foto: 21.9.2024 chvály LCH vo Viedni v hlavnom meste Rakúska. Boli sme pozrieť aj v dielni, kde hendikepovaní vyrábajú veci.

Časť listu od Radka z väznice Heřmanice, Česká republika: „Před dvěma roky jsem získal výuční list v oboru(Elektrikáři slaboproud) a teď pokračuji dál díky Boží milosti. Na svobodě jsem konzumoval skoro celý svůj život alkohol a díky tomuto jsem žil nezákonným způsobem života a tak jsem se nikdy ničím nevyučil. Dnes sedím v tomto vězení a z Boží milosti budu mít výuční listy dva, navíc v tak složitém oboru. Není to Boží milost? Aleluja. Viz: Já jsem Hospodin, tvůj Bůh. Já tě vyučuji tomu, co je ku prospěchu, uvádím tě na cestu, po niž půjdeš. Iz 48,17. Ano, Bůh Otec mě tímto připravuje na nový život na „svobodě.“ Mám chodit do práce a né krást! Mám sloužit na Jeho vinici a né chodit po barech a hospodách! A proto už dnes - Panovník Hospodin dal mi jazyk učedníků, abych uměl zemdleného podepírat slovem. Iz 50, 4-9

Foto: Vazební věznice a ÚPVZD Brno 27.9.2024 detence, zdroj: https://www.vscr.cz/organizacni-jednotky/vazebni-veznice-a-upvzd-brno/clanky/detail/duchovni-poselstvi-za-mrizemi-skupina-dismas-vnesla-nadeji-do-brnenske-veznice

Foto: tiež Vazební věznice a ÚPVZD Brno 27.9.2024 ale s odsúdenými. Po väznici v Brne sme sa presunuli v zápchach a silnom daždi do kúpeľného mesta Luhačovice, kde sme boli pozvaní na svedectvá a modlitbu chvál do kostola. Bola to ukážka, ako to prebieha vo väzniciach. Medzi tými, čo boli v kostole, sa našlo viacej ľudí, čo zahoreli po túžbe modliť sa za vás.  

Foto: Bučany 28.9.2024, prorocká škola vedená komunitou cor et Lumen Christy z Anglicka.

Foto: väznica  Banská Bystrica 29.9.2024 spolu s worship skupinou DOD z Dubnice. Pavol J., ktorý hral na cajone, prišiel v ten deň v noci z Talianska, šoféroval 14 hodín cez noc, spal 3 hodiny a potom ďalšie 3 hodiny šoféroval do väznice v BB, kde sme mali česť svedčiť a hrať MxSS, SSS, väzbe a doživotne odsúdeným. Po obede znovu šoféroval na západné Slovensko do väznice v Hrnčiarovciach nad Parnou

(viď foto - pred vstupom do väznice), kde sme mali sv. omšu a krásnu evanjelizáciu. Prišli spievať aj členovia DISMASU práve z tohto ústavu.  

Foto: Taliansko, náš duchovný Ľuboš K. za teba slúžil sv. omše a modlil sa celý týždeň.

Príloha: Každý náš člen dostane v obálke aj kalendár 2025 (viď foto) ako každý rok. Je to niekedy jediná vec, ktorú môžu mať položenú na skrinke a ukazuje to našu identitu, že náš Pán je Ježiš Kristus a bojujeme len v Jeho vojsku.

 

40 hod. P+S	Predkladaný úmysel za spol. Dismas, za teba aj tvoju rodinu a všetky miesta, kam práve ideme
18.-19.10.2024	za evanjelizáciu v Anglicku
25.-26.10.2024	za pápeža Františka
1.-2.11.2024	za členov Dismasu, za nové duchovné povolenia a kňazov slúžiacich vo väzniciach
8.-9.11.2024	za odsúdených, ktorých navštevujeme a navštívime. A za ľudí, ktorých zranili, ublížili.

 

14.10.2024     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.103