PBJK (Pochválený buď Ježiš Kristus), drahý brat v Kristovi. 

Rád by som začal jednou frázou - Felix culpa je latinská fráza, ktorá pochádza zo slov felix, čo znamená „šťastný“, „šťastný“ alebo „požehnaný“ a culpa, čo znamená „chyba“ alebo „pád“. V katolíckej tradícii sa fráza najčastejšie prekladá ako „šťastná chyba“, ako v katolíckom Exultete. Ďalšie preklady zahŕňajú „požehnaný pád“ alebo „šťastný pád“. Prečo to sme dávam? Lebo často dostávam listy s vyznaním, že „som rád, že som vo väzení, lebo keby nie som vo väzení, nespoznal by som Ježiša Krista. A bol by som možno už mŕtvy, alebo by som ďalej ubližoval ľuďom, na ktorých mi záleží, alebo by som pripravil niekoho o život.“ A preto sa aj toto vyhnanstvo, tento pád do tmy, môže preložiť ako „požehnaný pád“, lebo veľa našich členov za múrmi väzníc našlo takto spásu duše.

Foto: L‘múry vo väznici v Leopoldove

Foto: V nedeľu 5.1.2025 sa konali ako každý mesiac chvály v Leopoldove, kam boli pozvaní naši členovia, čo sú už na slobode. Verím, že sa tam raz stretneme.

Po dlhšom čase sa mi podaril  vstup do väznice v Ružomberku,  na sviatok Troch kráľov 6.1.2025. Tiež som obvolal pár členov a po ceste som sa stretol s našim členom (viď foto), ktorého sme pozvali na obed. Snažím sa vždy, keď niekoho stretnem, pozvať na jedlo, lebo je tam nielen čas na dobrý rozhovor, ale také pohostenie pre teba, a tak v skrytosti povedať týmto skutkom, že si vzácny. Po obede sme sa presunuli do väznice v Ružomberku, kde sme sa stretli s členmi z MxSS a na druhej sv. omši so SSS (viď plagát z väznice).

Po ceste domov som sa ešte stretol so Simonkou G. a Mikulášom J., ktorí sú už tiež na slobode a posielajú svedectvo: „Pochválený buď Ježiš Kristus. Ahojte, volám sa Mikuláš a píšem Vám také svedectvo z môjho života.Vyrástol som v usporiadanej rodine, ale viera sa u nás nepraktizovala. Odmalička som veľa športoval, vrcholovo som robil plávanie a potom basketbal, nakoľko meriam 206cm. V roku 1990, keď som mal 17 rokov, bol som prijatý na Vysokú školu v Žiline, dostal som sa do prvoligového basketbalového družstva a našiel som si aj prvé dievča. Tvrdo som pracoval a prišli aj úspechy. Ale bol som aj pyšný a ešte v tom istom roku prišiel veľký pád, začal som piť, hrať hazardné automaty, na to bolo treba veľa peňazí, tak som začal kradnúť, podvádzať, klamať. Vyhodili ma zo školy, z basketbalu a prišiel som aj o priateľku. Celý život sa mi otočil o 180 stupňov. Dostal som sa aj do basy na 18 mesiacov.Tieto závislosti ma sprevádzali striedavo celým životom. Často som menil zamestnanie, ženy, žil som neusporiadane. Dostal som sa do útulku v Žiline, kde mi môj duchovný vodca, dominikán páter Humbert, dal prvé sväté prijímanie, bol som aj birmovaný a v 44 rokoch som sa prvýkrát vyspovedal. Spoznal som vieru, začal som sa obracať, ale diabol mi ešte intenzívnejšie ponúkal alkohol, hazard, pornografiu. Bojoval som s tým, bol som aj trikrát na púti v Medžugorií, kde sa vizionárom dodnes zjavuje Panna Mária a ja som si veľmi zamiloval toto miesto, lebo je tam silno cítiť prítomnosť Pána Ježiša a Matky Božej. No aj tak som ešte padol a v r. 2019 som sa dostal do basy. V  Dubnici mi bolo dobre, ani som tak necítil trest, lebo som robil miništranta a omše boli každý deň. V Sučanoch som spoznal Dismas aj Michala Libanta osobne. Boli tam asi 6-krát s rôznymi kresťanskými skupinami slúžiť chvály a to bola v tom väzenskom prostredí taká veľká Božia milosť pre nás odsúdených. Ja som to v base nemal jednoduché, za štyri roky som nemal žiadny telefonický ani písomný kontakt s rodinou, známymi. Preto som bol veľmi rád, že som si mohol písať s Michalom, Dismasom. Posielali mi aj knižky, známky a veľmi im za všetko ďakujem. V roku 2023 som sa dostal na slobodu a hneď som sa vrátil do útulku Harmónia v Žiline. Našiel som si prácu, neskôr aj známosť, vyše roka som sa držal. Som v kontakte s Michalom Libantom, aj sme sa stretli. Mal som pracovný úraz, zlomenú nohu, aj nová známosť skončila, horšie som to znášal. Tak som začal piť dve-tri pivká denne a nahováral som si, že to mám pod kontrolou, typický alkoholik. Začal som piť viac a viac, a už sa pridalo aj hranie. Šesť rokov som žil v čistote a znova som sa vrátil k pornografii. Dost som sa toho všetkého zľakol, hneď som to odovzdal Pánu Ježišovi vo svätej spovedi. Volal som aj Michalovi a on sa za mňa pomodlil. Tu v útulku máme aj peknú kaplnku a často tu mávame omše. Nakoniec som to s pomocou Božou aj Matky Božej zvládol, všetko im odovzdávam, svoje slabosti, závislosti. Dosť mi pomáhajú aj zamestnanci útulku a páter Humbert. Teraz v pondelok som bol aj so Simonkou na Troch kráľov na stretnutí s Michalom, pozval nás do Mc’donaldu (viď fotka aj so Simonkou), pekné stretnutie, povzbudil nás. Aj ja by som Vás chcel povzbudiť, hlavne nestrácajte vieru, modlite sa, ruženec je najsilnejšia modlitba. Moj známy, páter Jakub, povedal, že modlitba ruženca je bomba do pekla. Jediné, čo na svete vlastníme, je náš hriech, všetko ostatné patrí Bohu. Vždy budeme hriešni, ale všetko odovzdávajme s dôverou Ježišovi, jeho milosrdenstvo je nekonečné a jedine on nás môže uzdraviť. Boh Vás žehnaj.

Dňa 12.1.2025 sme zavítali do väznice v Banskej Bystrici, kde sme boli spolu s hosťami z katolíckych novín a fotky

+ článok ti sem priladám. Na fotke náš člen s kaplánom Lubošom Kaščákom v kaplnke sv. Edity Steinovej.

Príspevok Krištofa Letka (viď foto), ktoré aj hovoril vo väznici: „Do väznice chodievam spolu s Michalom už nejaký čas. Poslednýkrát, keď sme navštívili väznicu v Banskej Bystrici, hovoril som svedectvo o športe, a to konkrétne o ultramaratóne. Naposledy som bežal pretek, ktorý mal 105 km a 4000 m prevýšenie. A pri takejto vzdialenosti človek veľmi často už nemôže nielen fyzicky, ale hlavne psychicky. No a tam mi najviac pomáha, keď svoju bolesť, námahu a únavu obetujem za niečo, čo ma ženie vpred. Najčastejšie to robím za duše v očistci alebo práve za ľudí, ktorí si niečím prechádzajú alebo trpia. A práve pri tomto preteku som to obetoval za odsúdených ľudí. Prešiel nejaký čas a mal som tréning, na ktorom bola aj moja priateľka. A keďže sme bežali nepríjemný kopec a počasie nám neprialo, vedel som, že to bude náročné. Takisto som vedel, že by to možno chcela vzdať. Povedal som jej, nech skúsi túto vec aj ona a teraz môžem povedať, že je to súčasťou našich každodenných výziev. Povzbudzujem aj vás ostatných, aby ste svoje trápenia, výzvy – nielen tie športové, ale akékoľvek – za niečo obetovali. Poviem vám – pomáha to!“

Foto: Katolícke noviny, najčítanejšie kresťanské noviny na Slovensku, uverejnili dva články o DISMASe.

Kresba a pohľadnica: Romana z väznice v Opave. Príspevok Petra Vrtáka (viď foto s Bibliou): „Byl jsem vězněm v Kuřimské věznici v České republice.Rád bych se podělil o moje svědectví a jak se mě dotkl náš Pán Ježíšem Kristus.Začátek byl moc hektický v nástupním oddíle, hazard,pár rán, zánět kostnice a trpěl jsem minimálně dva až tři týdny s opuchnutou pusou. Po nějaké době asi po dalších dvou týdnech mě oslovil jeden vězeň,že jestli chci můžu napsat Dismasu a tak bez nějakého váhání jsem mu začal psát vše kolem mě a rodiny.V tu dobu jsem četl Bibli Jehovovi,ale Pán Bůh se postaral o to abych dostal do rukou správou Bibli.Dalsi vězeň měl totiž Bibli a tak jsem se ho optal ,jestli by mi ji prodal a za co.S velkým překvapením mě ji dal zadarmo.Zaujimala mě ,začal jsem číst Genesis,ale po chvilce mě to přestalo bavit.Asi po týdnu jsem ji otevřel znova a četl a četl a četl.Dostal jsem se do Kaple a moc se mě tam líbilo.Pak jsem se přihlásil na historicko náboženský kroužek.Nevim kdy přesně to bylo no v jednoho večera jsem se začal modlit ,nevěděl jsem jak ,tak jsem se modlil modlitbu jak nás naučil nás Pan Ježíš.V ten večer jsem pociťoval při modlitbě silné tlačení až tak silné, že jsem si myslel že jsem nacpaný v matraci, čím víc jsem se modlil ti víc mě něco jak kdyby bránilo v tom abych v modlitbě pokračoval.Modlil jsem se 15krat a rázem byl klid.Jak čas běžel tak jsme byl čím dál tím víc zatčený do bible,chodíval jsem víc a víc do Kaple,naučil jsem se modlit po svém ,taky růženec nebo korunku k Božímu milosrdenství a různé jiné modlitby které mi Dismas posílal.Pak jsem se už modlil i za každého kdo mě na mysl přišel,nebo když mě vězni požádali o to abych se za ně modlil či jejich rodiny.V jednoho dne asi po půl roce,jsem celý den nesl sebou slzy,ať už jsme byl na obědě či na cimre , prostě nechápal jsem co se to se mnou děje.Vecer kolem půl desáté když se světla zhasinali,tak jsem byl zvyklí se modlit no tentokrát tato noc mě zůstane navždy na paměti.Slzy mě tekli tak ,že jsem nevěděl zavřít oči.Ja ani nevím jak,no řekl jsem Pane Ježíši moc mě mrzí, že jsi umřel za mě hříchy,že jsem se ti smál a byl u toho všeho jak na tebe plivali,nebo jak tě bičovali.Proste s velkou pokorou a lítosti jsme se mu vyznal že svých hříchu a v momentě kdy jsem řekl ať mě odpustí v ten moment mě obklopilo nepopsatelne teplo na srdci, tělem mě proudilo tisíce a tisíce příjemných doteků něčeho nepopsatelného.Tohle se nedá nejak ani popsat slovy,ale jak jsem měl oči slzy,najednou mě objal klid, jistota, bezpečí a taková radost,já se nemohl přestat smát a radovat.Po nějaké minutě nebo dvou mě táto nádhera opustila.A já jsem usnul doslova jako miminko.Preju to i vám a budu se za vás modlit aby jste pocítili něco podobného nebo i hezčí dotek našeho Pána Ježíše Krista.Verte ,že kdybych sám něco podobného nezažil tak tomu nevěřím.Asi po dalších sedmi měsících mě čekalo PP,nervozita a různé jiné myšlenky mě nedovolili se soustředit.Čtu Bibli, protože zde a to ne jen ke mě ale ke každému mluví náš Pán Bůh. Jak jsem ji četl asi dva dny před PP,promluvil je mě a řekl mě (přísloví 3, 1-2) Nezapomeň,co jsem tě učil synů,v srdci opatruj,co jsem ti přikázal; dlouhé dny, léta života ti to přidá, zajistí ti to klid a mír.Sice jsem tomu moc nechápal,ale nějak mě Duch Svatý nabádal a pořád mě tuto větu v myšlenkách připomínal.V den PP mě pustili domů ,poděkoval jsem s pokorou a velkou vděčnosti Panu Bohů za vše co pro mě udělal a ,že mě provázel.Jak jsem se dostal domů opice si se mnou ne hezký prohrávala.Chytra je o tom žádná.Pustil jsem se do hazardu a říkal jsem to i moji družce,no věděl jsem že s tímto musím za Ježíšem. Ja jsem po vězení přestal chodit úplně do kostela a taky jsem se nemodlil. Proste jsem žil život takmer podobny než jsem nastoupil do vězení.Dostaval jsem ránu za ranou.Vedel jsem ,že je to špatné,že něco musím udělat,no síla ďábla a vychytralost mě tak drželi zkrátka na uzdě a dusili, že jsem si byl více než jistý že z toho nemůžu ven.Ale můj Duch Svatý který ve mě bdí to nenechal jen tak .Začal jsem se modlit a prosit o odpuštění a taky ať mě pomůže udělat krok zpátky na jeho cestu,cestu spásy,pravdy, lásky,klidu ,na cestu života s ním.Pakjsme se i s partnerkou které moc děkuji za její trpělivost a velkou podporu,po večerní mši svaté vzájemně domluvili , že bude nejlepší abychom se odevzdali oba  panu Bohů a požádali o odpuštění našich hříchu, protože jsme věděli ,že žijeme ve smilstvu a náš vztah byl každým dnem víc a víc k ústupu. S čistotou a jasným úmyslem jsme se i s družkou odevzdali panu Bohů,najednou jsme pocítili jak se vše  rázem uklidnilo, protože předtím napětí mezi námi se dalo krájet, nerozuměli jsme si a taky sme zvažovali rozchod. Nyni žijeme v čistotě a tedy i dočasně od sebe,dokud nás Pan Bůh nespojí jako může a ženu ve svátosti manželském.Byl k nám pozván taky  pán faráře, ktery až po delší době z důvodu nemoce k nám mohl zavítat a žehnal náš dům začal i po žehnání rozebírat i svatbu,na moje velké překvapení družka o tom začala otevřeně mluvit  v plné lásce a potěšilo mě,že svatba je reálná a její zájem je veliký.Moc jsem se tomu potěšil a jsem vděčný Pánů Bohů za to jak se nás dotkl a vede.Ze srdce děkuji všem kdo se modlí za vězněné lidi,za celou tu dobu ve vězení jsme si neuvědomoval jak jsou vaše modlitby silné Tad když mám možnost vidět díky internetu jaké krásné práce děláte a kolik úsilí vás to stojí,ať vám všem vcetne Dismasu náš Pán Ježíše žehná a ochraňuje.Zivot jejen o tom jaký uděláme krok a je jen na nás  jakým se směrem vydáme. A to buď láskou Ježíše navěky veku,nebo lež a skřípání zubů a mučení v samotné temnotě.Jsem vděčný pánů Ježíši Kristu za tuhle cestu.Protoze vím, že bych dopadl mnohém hůř a byl bych zatracený,ale jak moc nas miluje náš Pán Ježíš,chce jen ať ho požádáte o odpuštění a on vám dá oč ho požádáte,až tak moc vás miluje.Modlim se za vás.A na záver cchem len povedať, že sme boli na Sv. spovedi a moja snúbenica bola po 5 rokoch na Sviatosti zmierenia. Chvála Pánovi.“ Kresba: Jurii z väznice v Brne

V nedeľu 12.1.2025 boli pozvaní naši členovia na film: „Ja by som si vás nedala za nič na svete“, v ktorom  hlavné postavy hrali naši dvaja členovia, modlitebníci, teda rodinka Bilíkových (viď foto z Tv-LUX). Kristínka sa s nami podelila o filme: „PBJK, dovoľte mi podeliť sa s vami so skúsenosťou z natáčania filmu s názvom "Ja by som si vás nedala za nič na svete". Do spolupráce ma pozval otec Rastislav Zelenay, ktorý daný film aj režíroval. Vo filme som hrala matku 4 detí,  ktorá čakala svoje 5. bábätko.  V nemocnici pred pôrodom ma omylom umiestnili na oddelenie, kde vykonávali potraty. Stretla som tam jednu známu z našej farnosti, ktorá čakala na potrat. Snažila som sa jej prehovoriť do duše a pokúšala som sa jej vysvetliť, prečo to nemá robiť, že potrat je vraždou dieťaťa.  Rozhodnutie nezmenila a dieťa nechala zabiť. Stretli sme sa po roku, keď som bola s ročným synom na prechádzke. V tom momente si uvedomila, že tiež mohla mať takéto dieťatko. Svoj čin veľmi ľutovala, no nebolo cesty späť. Nedajte si svoje deti za nič na svete...“

Mária, Barborkina mamička, v reakcii na film: „Ja keď som čakala prvé dieťatko, bola som na vyšetrení a tiež na izbe boli dve ženy, ktoré mali ísť na amniocentézu a boli rozhodnuté ísť na potrat, keby dieťatko nebolo v poriadku. Veľa som sa s nimi rozprávala a ráno pri vizite povedali, aby im dali prepúšťaciu správu, že ony si dieťatko nechajú za každých okolností. ...Lekár sa otočil ku mne a nahlas povedal ...to bola vaša práca... usmiala som sa šťastná, že sa tak rozhodli... detičky sa im narodili zdravé... môj synček tri dni pred stanoveným pôrodom. Mala som mať cisársky... on zomrel... hoci ešte nebol na svete, zachránil dve detičky... Potom som mala ešte dva spontánne potraty a až potom sa nám narodila Barborka, ktorá má Downov syndróm. A krátko po jej narodení nás jej otec opustil.“ Kresba-pohľadnica: Petra z väznice v Londýne (Anglicko). Časť listu od Jozefa z väznice v BB - Kráľovej: „Kedysi, bolo to už dávno, mal som veľa priateľov, a pamätám sa, aj listy som písal. Ale, ako  vravím, bolo to dávno. Aj ja som bol iný, bol som lepším človekom než som dnes. Nie, nemyslím tým, že som zlý, len chcem povedať, že som vedel prejaviť lásku a dobro všetkým vôkol seba. A ľudia ma mali radi a vážili si ma. Až dokým.... Vieš, stalo sa mi v živote veľa zlého, no nikdy som tým nezaťažoval svoje okolie a vždy som v sebe všetko dusil. A raz to vo mne buchlo, a všetko sa zmenilo. Z dedinského tichého chlapca sa stal mestský gauner. Odohnal som od seba všetko a všetkých, ktorí ma mali radi a pokazil som aj to, čo sa pokaziť nedalo. Ubehlo dlhých 28 rokov, a počas celej tej doby som robil všetko preto, aby ma ľudia znenávideli. Bolo mi to fuk, čo si kto o mne myslí, a ak sa aj niekto pokúsil mať ma čo len trochu rád, hneď som urobil všetko pre to, aby som ho od seba odohnal. Držal som sa príslovia: „ Trpím ja, trpíš ty!“ A zákon? To slovo pre mňa prestalo existovať. Zrušil som všetko, a čo bolo zakázané bolo pre mňa výzvou. Sudcom som sa smial a všetky tresty boli pre mňa len dočasným odložením a stiahnutím z obehu. Bolo mi fuk, či som von, alebo dnu. Doteraz! Tento trest, nie že by ma ponaučil, čo je horšie doľahol na mňa ako veľký balvan, ktorý mi nedá nadýchnuť. Uvedomil som si, že už nechcem tráviť čas vo výkonoch trestu. Už stačilo. Tentoraz chcem ísť von a a ostať tam, a začať voľne dýchať. Vieš, bol som zatrpknutý voči sebe, a sám seba som dokázal presvedčiť, že už na nič nemám a nezaslúžim si mať priateľov, domov a už vôbec nie lásku. Myslím ale, že som sa zmýlil, a to sám v sebe. A to je asi to najhoršie. Vďaka jedinému vianočnému prianiu, vďaka Tebe, Evke, Barborke a celému spoločenstvu Dismas i ľuďom dobrej vôle.  Vďaka Božej prozreteľnosti a Božiemu láskavému milosrdenstvu, vďaka tomu všetkému som pri čítaní vašich prianí a listov pocítil lásku a tečúcu slzu na mojich lícach. Vďaka láske, ktorú ste vložili do vašich prianí pre mňa, pre osamoteného človeka. Vďaka tomu som si uvedomil že človek, ktorý dokáže cítiť, ešte nie je zatratený. Viem, že nenapravím všetko, čo som v živote pokazil, no verím, že tentoraz sa aspoň o to pokúsim. Vieš, niekoľko ľudí tu vo väzení mi povedalo, že som dobrý človek. Dostalo ma to, drahý priateľ. Viem, sú to maličkosti, no pre niekoho ako ja to znamená veľmi veľa. Vďaka tomu, vďaka Bohu a vám, ľuďom ktorí vo mňa veria, teraz verím aj ja, že ešte dokážem byť dobrým človekom a začnem viesť nový, lepší život v láske a pokoji. Teraz, keď mám priateľov, teda vás, verím, že to zvládnem. Verím a túžim podávať ďalej dobro a lásku, a hlavne nádej ktorú ste do mňa vliali. V tom nech mi Boh pomáha. Dúfam priateľ, že prijmeš moje hlboké ospravedlnenie, a to i za ostatných, ktorí Ti ešte neodpísali, pretože možno mnohí z nich ešte nepocítili dotyk Božej lásky a prozreteľnosti. Za tých sa prosím pomodlime. Modlil si sa i za mňa, a hľa! Vďaka za rozdúchanie ohňa, ktorý vo mne dohasínal.“

Foto: 18.1.2025 prednáška a svedectvá v Bratislave na duchovnej formácii animátorov Bratislavskej diecézy.  Sú to mladí ľudia, ktorí budú formovať naše deti. Poslali nám aj spätnú väzbu, čo si myslia o našom spoločenstve: “Bolo to silné, aj keď drsné, veľa mi to dalo.“ “Najviac sa mi páčilo slovo o Dismase. Je to tvrdá realita, ale skvelé!” “Veľmi sa ma to dotklo.”

“Najviac sa mi páčil vstup o väzení. Bolo to praktické, priame, silné, že takto to je.”  “Najviac sa mi lúbila táto prednáška. “ “Mišo svojim slovom úplne trafil klinec po hlavičke.” “…Bolo mi ľúto, že za nich sa nikto nemodlí. Uff. Veľa mi to dalo. “ “Toto slovo bol pre mňa veľmi silný podnet. “

Foto:  obraz od Júdu Roberta z Leopoldova, ktorý by sme radi odovzdali v jubilejnom roku pápežovi Františkovi vo Vatikáne. Predstavuje duchovnú kyticu, ktorá znázorňuje 40 týždňov nonstop modlitieb za hlavu Cirkvi.

Časť listu od Ján z väznice Košice: „365 čítaní zo Sv. Písma/rok je vynikajúcou formou detailného štúdia Biblie. Požiadal som súd o zrušenie PAL-ky a už na moje prekvapenie si tento súd vyžiadal moje hodnotenie z ústavu. Čakám na vytýčenie termínu pojednávania. V mojej rodine podľa vianočného telefonátu dochádza k zmene - mäknú srdcia kamenné u sestier i svokry. T. z. modlitba a pôst robia tiché zázraky, ako ste mi písal v predošlom liste: „Len ver braček, aj u teba sa dejú zázraky.“ Autentické popisy očistca, neba, pekla z Vašich listov sú pre mňa veľkým poznaním a obohatením, zobrazujúce potrebu obrátenia a opustenia hriešneho života skôr, než bude neskoro. Mám v tomto úsilí vnútornú radosť, že už som mnoho zlého zo svojho života odstránil: fajčenie, nastúpil som na cestu bezmäsitého piatku a stredy, zmiernil som slovník „planých“ slov - no ešte tu mám rezervy, a dokázal som nereagovať na mnohé provokácie ohľadom môjho modlenia. Cvičím sa v trpezlivosti a pokore - tiež s dobrým úspechom. Určite som sa rozišiel s alkoholom a to definitívne. Aj keď tento záväzok vyslovený v ústave privoláva úsmev a pochybnosť, v mojom rozhodnutí to je pevné slovo.“

Foto: výrobok z dreva, ktorý nám poslal Tomáš z väznice Mírov. Ako píše vybáva ich osobne.

Foto: z článku o Maryś Meals, kde su kresby, ktoré kreslili v Ilavskej väznici a píše o tom aj Samuel z väznice Ilava: „Kreslil som na aukciu len tak charitatívne a boli ste v tom časopise, respektíve článkoch spomenutý váš celý tím. Namaľoval som 11 obrazov, boli vydražené takmer za 1 400 €. Je to pre mňa obrovská radosť, že moja práca - a spolupráca má nejaký význam. Bolo to venované pre detičky v Afrike.“ Chvála Pánovi, ďakujeme chlapci.

Časť listu od Tibora z väznice Vinařice: „Děkuji Ti za NL Dismasu a za všechno co pro nás děláš ods. Pán Ti žehnej, U mě nového - byl jsem vybrán na projekt TICHÝ ODDÍL, co se konalo ve věznici Pardubice. Stalo se něco, co může učinit, udělat v životě člověka jenom Pán Ježíš svou milostí. Můj táta  mě  vychoval po úmrtí mé babičky, ale on měl problém sám se sebou , pil hodně alkohol a pak občas jsem dostal páskem od kalhot. Pak jedného letního dne byl jsem přič  z domova, šel jsem s kamošema na zábavu. Ráno jak jsem přišel domů tak jsem ho hledal, nemohl jsem ho najít až po dlouhý době jsem šel do špajzu a tam jsem ho našel oběšeného . Vzal si život a já jsem zůstal na všechno skoro sám, nemohl jsem mu odpustit že mě nechal sám. Ten pocit nepřeju nikomu, člověka to užírá. Stalo se to právě na tichém oddíle, kleknul jsem na kolena a poprosil Pána aby mi s tím pomohl. Jakou jsem cejtil úlevu a silnou přítomnost Pana Ježíše! S tím chci i povzbudit bratři a sestry, nebojme se prosit Pána o milost.“

Časť listu od Mareka z väznice Sučany: „chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, čo sa podieľali na Anjelských darčekoch. Mali veľký úspech u obidvoch. Najkrajší darček, aký som si len mohol v base priať, som dostal. A to vidieť tých mojich anjelikov dvoch šťastných. Veľmi sa tešili. Miško, aj keď toto boli moje druhé Vianoce za mrežami, tak ma ten môj starší syn Leo prekvapil jednou vetou: „Ocino, aj keď nemôžeš byť na Vianoce s nami, nebuď smutný. Ježiško ti donesie darček aj do väzenia, lebo On stále vie, kde sme.“ A potom mi pošepkal, že boli s maminou v kostole, že sa modlil aj za mňa a že Ježiškovi písal list, čo by si prial na Vianoce a napísal tam, aby nezabudol na mňa, lebo že na Vianoce s nimi nebudem doma. Poviem ti pravdu, aj mi pár sĺz ušlo. Strašnú radosť mám, že malý aj sám chce ísť na omšu, dokonca lepšie vie, kedy je bohoslužba ako jeho mamina. Veľmi som rád, že aj keď som urobil chyby, za ktoré teraz vo väzení pykám a som oddelený od rodinky, tak že sa mi darilo viesť synov k nášmu Pánovi.“

Foto: 26.1.2025 V.I.A.C. - Inštitút pre podporu a rozvoj mládeže – Trstín    

Kresba: Ján z väznice Želiezovce, Kresba: Beáta z väznice Levoča

Foto: 27.1.2025 boli sme pozvaní na nahrávanie relácie moja misia. Vyzerá to tak, že to pôjde v premiére už 7.2. v piatok o 18:00 na TV LUX. Reprízy pôjdu nasledovne: v nedeľu 9.2. o 15:55, v stredu 12.2. o 22:00 a vo štvrtok 13.2. o 14:05. Archív: https://www.tvlux.sk/archiv/relacia/moja-misia-magazin

10.2.2025     Boh Ťa žehnaj, drahý brat v Kristovi - BŤŽ + Michal  NL - NOVINKY z Dismasu č.107